Spolu na cestách - Together on roads

Spolu na cestách - Together on roads Fotky, zážitky a príbehy z naších ciest. Prežite naše cesty s nami a nechajte sa inšpirovať

Navštívené krajiny: Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gibraltár, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Indonézia, Island, Kazachstan, Kirgizsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Mexiko (20 mexických štátov), Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, San Maríno, Slovensko,

Španielsko, Spojené štáty americké (11 štátov), Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taiwan, Taliansko, Turecko, Ukrajina, Uzbekistan

Krajiny v ktorých sme žili: Slovensko, Malta, Portugalsko, Island a možno by sme sem zaradili i Mexiko 😊

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝗰̌𝗮𝘀𝘁̌ 𝟲 - 𝗚𝗿𝗲𝗻𝗮𝗱𝗮 – 𝗼𝘀𝘁𝗿𝗼𝘃 𝗸𝗼𝗿𝗲𝗻𝗶𝗮 𝗮 𝘁𝗿𝗼𝗽𝗶𝗰𝗸𝗲𝗷 𝗱𝗶𝘃𝗼𝗰̌𝗶𝗻𝘆Počas našej cesty po Karibiku bola Grenada šiestym ost...
28/11/2025

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝗰̌𝗮𝘀𝘁̌ 𝟲 - 𝗚𝗿𝗲𝗻𝗮𝗱𝗮 – 𝗼𝘀𝘁𝗿𝗼𝘃 𝗸𝗼𝗿𝗲𝗻𝗶𝗮 𝗮 𝘁𝗿𝗼𝗽𝗶𝗰𝗸𝗲𝗷 𝗱𝗶𝘃𝗼𝗰̌𝗶𝗻𝘆

Počas našej cesty po Karibiku bola Grenada šiestym ostrovom, ktorý sme navštívili. Tento malý karibský ostrov je prezývaný “Spice Island” – Ostrov korenia. Už pri príchode cítiť zo stánkov a okolitých plantáží vôňu muškátového orieška, vanilky a kakaa. Grenada produkuje až 20 % svetovej produkcie muškátového orieška a pred hurikánom dosahovala produkcia kakaa až 800 ton ročne. V minulosti bola Grenada dokonca najväčším producentom kakaa v Britských Západných Indiách.

Na našej ceste po Gr***de sme nemohli vynechať hornaté vnútrozemie – husté dažďové lesy, vodopády a vulkanické kopce. Jedným z najkrajších zážitkov bola návšteva Seven Sisters Falls, kde sa dalo osviežiť v prírodných bazénoch pod vodopádmi.
Pláže nao strove sú tu rozmanité – od pokojného Grand Anse s jemným bielym pieskom až po severné pobrežie, ktoré láka surferov. My sme sa rozhodli pre potápanie medzi vrakmi lodí, ktoré patrilo k nezabudnuteľným zážitkom – farebné ryby a koralové útesy sú tu skutočne fascinujúce.

Grenada, ako aj zvyšok Karibiku, má bohatú históriu – ostrov bol kolonizovaný Francúzmi a Britmi, čo sa odráža v architektúre miest, pevnostiach a historických budovách. Hlavné mesto St. George’s je obzvlášť fotogenické s farebnými domami, malebným prístavom a kopcovitým terénom.

Okrem prírody a histórie sme si užili aj čokoládové farmy, obchody s čokoládou a navštívili Čokoládové múzeum, kde sme sa dozvedeli viac o procese výroby čokolády – od kakaových bôbov až po lahodnú tabličku. Samozrejme, ochutnávka bola povinná 😊

Grenada je ostrov, kde sa dá kombinovať dobrodružstvo, relax aj ochutnávka miestnej kuchyne a čokolády. Každý deň tu prináša nové objavy a každý kút ostrova má svoj príbeh – od plantáží cez džungľu až po podmorské dobrodružstvá. A najlepšie? Všetko je podstatne menej turistické než na iných karibských ostrovoch, takže človek si ostrov užije naplno a často krát osamote 😊

𝐒𝐞𝐯𝐞𝐫𝐨𝐚𝐦𝐞𝐫𝐢𝐜𝐤𝐞́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐨𝐝𝐫𝐮𝐳̌𝐬𝐭𝐯𝐨 – 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟓: 𝟐𝟖 𝐡𝐨𝐝𝐢𝐧𝐨𝐯𝐲́ 𝐬̌𝐨𝐟𝐞́𝐫𝐨𝐯𝐚𝐜𝐢́ 𝐦𝐚𝐫𝐚𝐭𝐨́𝐧 𝐧𝐚 𝐃𝐞𝐦𝐩𝐬𝐭𝐞𝐫 𝐇𝐢𝐠𝐡𝐰𝐚𝐲 𝐝𝐨 𝐬𝐫𝐝𝐜𝐚 𝐳𝐥𝐚𝐭𝐞𝐣 𝐡𝐨𝐫𝐮́...
15/10/2025

𝐒𝐞𝐯𝐞𝐫𝐨𝐚𝐦𝐞𝐫𝐢𝐜𝐤𝐞́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐨𝐝𝐫𝐮𝐳̌𝐬𝐭𝐯𝐨 – 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟓: 𝟐𝟖 𝐡𝐨𝐝𝐢𝐧𝐨𝐯𝐲́ 𝐬̌𝐨𝐟𝐞́𝐫𝐨𝐯𝐚𝐜𝐢́ 𝐦𝐚𝐫𝐚𝐭𝐨́𝐧 𝐧𝐚 𝐃𝐞𝐦𝐩𝐬𝐭𝐞𝐫 𝐇𝐢𝐠𝐡𝐰𝐚𝐲 𝐝𝐨 𝐬𝐫𝐝𝐜𝐚 𝐳𝐥𝐚𝐭𝐞𝐣 𝐡𝐨𝐫𝐮́𝐜̌𝐤𝐲.

V predchádzajúcich príspevkoch sme spomínali, že Dempster Highway je cestou deravých kolies. Pomoc v týchto kútoch sveta je stovky kilometrov ďaleko, a preto sa odporúča vyraziť s aspoň dvomi náhradnými kolesami. Internet však často preháňa a mysleli sme si, že to bude tak aj tentokrát. Veď s našou Opel Corsou sme na ceste okolo sveta prešli viac než 80 000 km po hrozných cestách a za celý čas sme mali len jeden malý defekt. Prečo by to malo byť inak na Dempster Highway dlhej necelých 2000 km?

Odpoveď prišla rýchlejšie, než sme čakali. Po pár desiatkách kilometrov z ničoho nič fučalo koleso. Nie veľmi dobrý začiatok cesty do divočiny! Asi 200 km pred sebou sme mali Eagle Plains, maličký kúsok civilizácie s čerpacou stanicou a malým servisom a tak sme použili len sprej na opravu a dúfali, že koleso chvíľu vydrží.

V Eagle Plains nám koleso opravili, ale zostal na ňom hrboľ, ktorý sa mohol kedykoľvek znova neopraviteľne prederaviť. Pred sebou sme mali ešte 1400 km a so sebou len jedno náhradné koleso… alebo aspoň sme si to mysleli, že ho máme.

Po pár dňoch sme už bez problémov dokázali prejsť celú Dempster Highway a dorazili sme až k Severnému ľadovému oceánu. Celý vytešení sme si splnili ďalší z našich snov. Čo by sa už mohlo pokaziť? Jeden krát sme Dempster Highway zvládli prejsť celú, tak ju teraz prejdeme celú aj naspäť. Plných optimizmu a nadšenia nás už nič nemohlo zastaviť.

Odpoveď prišla čoskoro. Asi 600 km od najbližšieho “skutočného mesta” (pojem “skutočné mesto” tu znamená dedinka s asi 1 250 obyvateľmi) sme opäť prederavili koleso. Ako vidíte na obrázku, tento krát to nebola len taká maličká dierka. Pneumatika zrejme zdieľala naše nadšenie z toho, že sme sa dostali až k Severnému ľadovému oceánu, a celá od šťastia doslova praskla.

Neváhali sme ani minútu a pustili sa do výmeny kolesa. Auto sme však kúpili tak trochu punkovo, nič v ňom neskontrolovali a preto sme ani veľmi neboli prekvapení, že sme nenašli poriadne náhradné koleso, ale iba maličkú rezervu, ktorá bola ešte aj vyfučaná. A tak sme sa ocitli uprostred kanadskej divočiny s dvomi vyfučanými kolesami na zemi a trojkolesovým autom odstavným na krajnici.

Našťastie sme po pár hodinách natrafili na podobných bláznov ako my, ktorí však boli lepšie pripravení a mali so sebou aspoň malú pumpu. Po nafúkaní malé rezervné koleso držalo a nesyčalo.

Mali sme pred sebou minimálne ešte 600 kilometrov po ceste, ktorá nám zničila už dve kolesá. Jedno koleso dočasne opravené s hrboľom, ktorý kedykoľvek môže prasknúť a druhé náhradné koleso, bolo skôr koliesko než koleso a už sme so sebou nemali žiadnu rezervu.

Nestrácali sme čas a vznikol plán. Bol štvrtok a ak by sme sa do servisu dostali v piatok pred obedom, verili sme, že by sme dokázali zohnať kolesá a pokračovať v ceste takmer bez väčšieho sklzu. Lenže bol tu jeden malý háčik – to maličké náhradné koleso slúži len na dojazd a má maximálnu rýchlosť 40 km/h. Na stav tunajších štrkových ciest s dierami to bolo aj tak viac než dosť.

Aby sme to skrátili, bez prestávky sme šoférovali 28 hodín slimačím tempom, aby sme stihli servis, a s maličkou dušičkou dúfali, že už nedostaneme ďalší defekt. Našťastie je miestna krajina naozaj prekrásna, takže to vlastne bola vyhliadková jazda a mohli sme sa kochať prírodou. Pri tejto rýchlosti nám neunikol ani slimák vlečúci sa po krajnici.

Všetko šlo podľa plánu a do servisu sme stihli doraziť načas. Len opäť tu bol malý háčik. Sme takmer na konci sveta a v mestečku s 1250 obyvateľmi pre nás nemali žiadne pneumatiky. Majiteľ sa vážne snažil a obvolával všetkých známych v okolí, ale bez úspechu. Náš 28 hodinový šoferovací maratón bol zbytočný. Pneumatiky nám museli objednať až z Alberty a v Dawson City sme na ne čakali presne týždeň.

Mali sme naplánované navštíviť veľa miest a prejsť veľký kus Aljašky, tak týždňové zdržanie trochu zabolelo (A zabolelo to i peňaženku, keďže tento týždeň nás stál neočakávaných takmer 2000 kanadských dolárov.). Na druhú stranu byť zaseknutý v Yukone, v srdci divočiny a miest slávnej zlatej horúčky nebolo až tak nepríjemné a užili sme si to. 😊 O Dawson City a hľadaní zlata napíšeme nabudúce 😊

𝐒𝐞𝐯𝐞𝐫𝐨𝐚𝐦𝐞𝐫𝐢𝐜𝐤𝐞́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐨𝐝𝐫𝐮𝐳̌𝐬𝐭𝐯𝐨 – 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟒: 𝐃𝐞𝐦𝐩𝐬𝐭𝐞𝐫 𝐇𝐢𝐠𝐡𝐰𝐚𝐲 - 𝐤 𝐀𝐫𝐭𝐢𝐜𝐤𝐞́𝐦𝐮 𝐨𝐜𝐞𝐚́𝐧𝐮 𝐝𝐨 𝐬𝐯𝐞𝐭𝐚 𝐩𝐢𝐧𝐠𝐨𝐬.Pokračovanie našej ce...
03/10/2025

𝐒𝐞𝐯𝐞𝐫𝐨𝐚𝐦𝐞𝐫𝐢𝐜𝐤𝐞́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐨𝐝𝐫𝐮𝐳̌𝐬𝐭𝐯𝐨 – 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟒: 𝐃𝐞𝐦𝐩𝐬𝐭𝐞𝐫 𝐇𝐢𝐠𝐡𝐰𝐚𝐲 - 𝐤 𝐀𝐫𝐭𝐢𝐜𝐤𝐞́𝐦𝐮 𝐨𝐜𝐞𝐚́𝐧𝐮 𝐝𝐨 𝐬𝐯𝐞𝐭𝐚 𝐩𝐢𝐧𝐠𝐨𝐬.

Pokračovanie našej cesty po Dempster Highway 😊
Po pár dňoch a stovkách kilometrov na štrkových cestách sme dorazili na úplný koniec Dempster Highway – do Tuktoyaktuku, malej inuickej osady na brehu Arktického oceánu. Do roku 2017 bolo možné dostať sa sem iba lietadlom alebo zimnou ľadovou cestou po zamrznutých riekach. Dnes sem vedie štrková cesta z Inuviku. Tuktoyaktuk je jediným miestom v Kanade, kam sa dá autom dostať priamo k brehom Severného ľadového oceánu.

Okolie je známe svojimi jedinečnými prírodnými útvarmi – pingos. Sú to ľadové kopce pokryté pôdou, ktoré vznikajú postupným zdvíhaním zamrznutej vody spod povrchu. V okolí Tuktoyaktuku sa nachádza viac než 1 350 pingos, čo je najväčšia koncentrácia na svete. Pingos sú vzácnym fenoménom arktickej krajiny, akési „ľadové sopky“, ktoré sa pomaly zdvíhajú z tundry. Pre miestnych Inuitov boli po stáročia orientačnými bodmi v nekonečnej zamrnutej tundre, dnes sú pre mnohých symbolom toho, že sa ocitli na konci sveta.

Z Tuktoyaktuku cesta po súši už nikam ďalej nevedie. Pred nami sa rozprestiera len Severný ľadový oceán a jediná cesta späť je tá, po ktorej sme prišli — cez viac než 900 kilometrov divokej tundry, drsných ciest a nezabudnuteľných zážitkov až k našej ďalšej zastávke: Dawson City.

𝐒𝐞𝐯𝐞𝐫𝐨𝐚𝐦𝐞𝐫𝐢𝐜𝐤𝐞́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐨𝐝𝐫𝐮𝐳̌𝐬𝐭𝐯𝐨 – 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟑: 𝐃𝐞𝐦𝐩𝐬𝐭𝐞𝐫 𝐇𝐢𝐠𝐡𝐰𝐚𝐲 - 𝐩𝐨 𝐜𝐞𝐬𝐭𝐞 𝐝𝐞𝐫𝐚𝐯𝐲́𝐜𝐡 𝐤𝐨𝐥𝐢𝐞𝐬 𝐚𝐳̌ 𝐤 𝐀𝐫𝐤𝐭𝐢𝐜𝐤𝐞́𝐦𝐮 𝐨𝐜𝐞𝐚́𝐧𝐮.Dempst...
24/09/2025

𝐒𝐞𝐯𝐞𝐫𝐨𝐚𝐦𝐞𝐫𝐢𝐜𝐤𝐞́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐨𝐝𝐫𝐮𝐳̌𝐬𝐭𝐯𝐨 – 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟑: 𝐃𝐞𝐦𝐩𝐬𝐭𝐞𝐫 𝐇𝐢𝐠𝐡𝐰𝐚𝐲 - 𝐩𝐨 𝐜𝐞𝐬𝐭𝐞 𝐝𝐞𝐫𝐚𝐯𝐲́𝐜𝐡 𝐤𝐨𝐥𝐢𝐞𝐬 𝐚𝐳̌ 𝐤 𝐀𝐫𝐤𝐭𝐢𝐜𝐤𝐞́𝐦𝐮 𝐨𝐜𝐞𝐚́𝐧𝐮.

Dempster Highway je snom dobrodruhov a jedinou kanadskou cestou, ktorá vedie ďaleko na sever až k Arktickému oceánu. Začína sa pri Dawson City v Yukone a po 740 km štrku a šotoliny končí v Inuviku v Severozápadných teritóriách. V roku 2017 bola predĺžená o ďalších 140 km, čím spojila Inuvik s malou inuickou osadou Tuktoyaktuk na pobreží Arktického oceánu. Na našej ceste nás tak čakalo cez 1760 km štrkových ciest naprieč kanadskou divočinou. Trasa niekoľkokrát prekračuje široké rieky, kde nie sú žiadne mosty – v lete pomáhajú prievozy, v zime, keď teploty klesajú k –40 °C, sa jazdí priamo po zamrznutej rieke.

Počas cesty sa človek ocitá uprostred nekonečnej tundry a hôr. Losy, stáda karibu, medvede grizly a pri pobreží dokonca aj polárne medvede nie sú v tejto časti Kanady ničím výnimočným. Cesta vedie ďaleko za polárny kruh až do Tuktoyaktuku, kde návštevníkov vítajú unikátne prírodné útvary – pingos, ľadové kopce pokryté pôdou, ktoré sú typické práve pre túto oblasť.

Popri ceste leží len zopár malých dediniek, pričom najbližšia civilizácia je stovky až tisíce kilometrov ďaleko. Na Dempster Highway je človek odkázaný len sám na seba – a práve to z nej robí ikonu kanadskej divočiny a zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Viac o Dempster Highway a prečo sa prezýva aj cestou deravých kolies a defektov, napíšeme nabudúce. :)

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟱 – 𝐀𝐧𝐭𝐢𝐠𝐮𝐚 𝐚𝐧𝐝 𝐁𝐚𝐫𝐛𝐮𝐝𝐚Pokračovanie našej cesty po Karibiku 😊 Ďalšou zastávkou bola maličká Antigua. Po ...
23/08/2025

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟱 – 𝐀𝐧𝐭𝐢𝐠𝐮𝐚 𝐚𝐧𝐝 𝐁𝐚𝐫𝐛𝐮𝐝𝐚

Pokračovanie našej cesty po Karibiku 😊 Ďalšou zastávkou bola maličká Antigua. Po týždni strávenom na Dominike, ostrove obrastenom hustou džungľou, bola pre nás Antigua veľká zmena. Ostrov je výrazne suchší, menej zalesnený a namiesto džungle ponúka nádherné pláže, pre ktoré je taký známy.

Hoci je Antigua malá, hovorí sa, že má až 365 pláží – na každý deň v roku jednu. Antigua bola kedysi známa ako „krajina cukru“– cukrové plantáže formovali jej dejiny aj krajinu. Staré veterné mlyny, ktoré poháňali spracovanie trstiny, sú dodnes roztrúsené po kopcoch a návšteva niekdajších plantáží človeka prenesie späť do histórie ostrova. Antigua je dnes známa aj vďaka svojmu ananásu Black Pineapple, ktorý je menší, no neuveriteľne sladký a považuje sa za jeden z najlepších na svete!

Počas pobytu sme nemohli vynechať English Harbour (Anglický prístav), ktorý bol kedysi hlavným námorným centrom britskej flotily v Karibiku. Záliv sa zarezáva hlboko do pevniny a okolité kopce poskytovali ideálnu ochranu pred hurikánmi. Briti v okolí vybudovali pevnosti s delami a z Antiguy sa stalo centrum britského námorníctva v regióne. Dnes prístav slúži najmä ako základňa pre luxusné jachty. Počas našej návštevy sa tu práve konal veľtrh jácht, ktorý prilákal ľudí z celého sveta. Kvôli prestíži tohto miesta sme čakali, že Antigua bude drahá – no opak bol pravdou, čo nás príjemne prekvapilo. Ceny, dokonca aj v krajších reštauráciách, boli veľmi priateľské, takže dovolenka na tomto karibskom ostrove vôbec nemusí stáť pol kráľovstva 😊

Zopár ďalších fotiek z Hornstrandiru 🙂 Po necelom týždni turistiky v tomto odľahlom kúte ostrova sa Hornstrandir zaradil...
11/08/2025

Zopár ďalších fotiek z Hornstrandiru 🙂 Po necelom týždni turistiky v tomto odľahlom kúte ostrova sa Hornstrandir zaradil medzi naše najobľúbenejšie miesta na Islande, a už teraz plánujeme ďalšiu cestu späť 🙂

𝐇𝐨𝐫𝐧𝐬𝐭𝐫𝐚𝐧𝐝𝐢𝐫 – 𝐦𝐢𝐞𝐬𝐭𝐨, 𝐤𝐝𝐞 𝐥𝐢́𝐬̌𝐤𝐲 𝐝𝐚́𝐯𝐚𝐣𝐮́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐮́ 𝐧𝐨𝐜 🦊Island uprostred hlavnej sezóny bez davov turistov, kempovanie o...
30/07/2025

𝐇𝐨𝐫𝐧𝐬𝐭𝐫𝐚𝐧𝐝𝐢𝐫 – 𝐦𝐢𝐞𝐬𝐭𝐨, 𝐤𝐝𝐞 𝐥𝐢́𝐬̌𝐤𝐲 𝐝𝐚́𝐯𝐚𝐣𝐮́ 𝐝𝐨𝐛𝐫𝐮́ 𝐧𝐨𝐜 🦊

Island uprostred hlavnej sezóny bez davov turistov, kempovanie osamote, dychberúce výhľady, divoká príroda. Aj taký je Hornstrandir. Najsevernejší výbežok Západných fjordov, kde príroda hrá hlavnú rolu a človek je len hosťom. Poslední obyvatelia sa odtiaľto odsťahovali pred takmer 80 rokmi a odvtedy tu niet trvalého osídlenia.

Aby sme sa sem dostali, dohromady sme autom prešli viac než 1400 kilometrov a strávili vyše päť hodín na lodi. Odmenou nám bolo päť nocí kempovania a 70 kilometrov turistiky v jednej z najdivokejších častí Islandu.

Z Ísafjörðuru nás loď, na ktorej sme boli jediní pasažieri, odviezla na okraj prírodnej rezervácie. Prístav tam nie je, takže posledný úsek sme preplávali v malom nafukovacom člne. Keď loď nabrala skupinku turistov vracajúcich sa domov, zostali sme úplne sami. Žiaden signál, žiadne cesty, žiadny ľudia. Len ľadovec v pozadí, hory, šum mora a sem-tam zvedavá líška.

Počas štyroch dní sme prešli približne 70 kilometrov a doslova sme denne stretli viac líšok, než ľudí. V Hornstrandire sme kempovali takmer každú noc osamote na tých najkrajších miestach, na akých sme doposiaľ na Islande stavali stan 🙂

Tu je prvých pár fotiek 🙂

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟰 – 𝐃𝐨𝐦𝐢𝐧𝐢𝐤𝐚 – 𝐏𝐫𝐢́𝐫𝐨𝐝𝐧𝐲́ 𝐨𝐬𝐭𝐫𝐨𝐯 𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤𝐮Dominika je jednoznačne jeden z karibských ostrovov, ktorý nás ...
30/06/2025

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟰 – 𝐃𝐨𝐦𝐢𝐧𝐢𝐤𝐚 – 𝐏𝐫𝐢́𝐫𝐨𝐝𝐧𝐲́ 𝐨𝐬𝐭𝐫𝐨𝐯 𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤𝐮

Dominika je jednoznačne jeden z karibských ostrovov, ktorý nás učaroval najviac, a tu je pár ďalších fotiek :)

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟑 – 𝐃𝐨𝐦𝐢𝐧𝐢𝐤𝐚 – 𝐏𝐫𝐢́𝐫𝐨𝐝𝐧𝐲́ 𝐨𝐬𝐭𝐫𝐨𝐯 𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤𝐮Zo Svätej Lucie sme po krátkom lete pristáli na Dominike (nemýl...
16/06/2025

𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤, 𝐜̌𝐚𝐬𝐭̌ 𝟑 – 𝐃𝐨𝐦𝐢𝐧𝐢𝐤𝐚 – 𝐏𝐫𝐢́𝐫𝐨𝐝𝐧𝐲́ 𝐨𝐬𝐭𝐫𝐨𝐯 𝐊𝐚𝐫𝐢𝐛𝐢𝐤𝐮

Zo Svätej Lucie sme po krátkom lete pristáli na Dominike (nemýliť si s Dominikánskou republikou 😊). Ak miluješ divokú prírodu, ticho džungle, horúce pramene a turistiku mimo davov, Dominika ťa dostane – tak ako dostala i nás 😊. Žiadne rezorty s ležadlami, len hory, vodopády a miesta, kde sa cítiš ako jediný človek na svete. Ráno sa kúpeš pod vodopádom, popoludní šliapeš k sírnemu jazeru a večer sedíš na osamelej pláži obklopený palmami. To je ten pravý Karibik, na ktorý sme sa tešili 😊.

Hoci tieto ostrovy ležia len neďaleko od seba, Dominika je v mnohom kontrastom Svätej Lucie. Lucia je známa ako luxusná destinácia na svadobné cesty, zatiaľ čo Dominika očarí svojou nepoškvrnenou prírodou. Nie nadarmo sa jej hovorí „Prírodný ostrov Karibiku.“ Oproti Svätej Lucii je tu omnoho menej turistických rezortov, menej turistov (nespočetne menej!) a všetko je tak trochu divokejšie. Ak práve nekotví veľká výletná loď v prístave, mnohé miesta zívajú prázdnotou. Aj na tých najznámejších miestach a túrach na ostrove sme boli úplne sami.

Bolo zaujímavé zažiť a ochutnať luxus Svätej Lucie, ale úprimne – Dominika je o úplne inom, a pre nás to bola tá pravá „šálka kávy“. 😊

Severoamerické dobrodružstvo – časť 2: Na stope striebra v srdci Yukonu3000 kilometrov od nášho štartu sme dorazili do s...
23/04/2025

Severoamerické dobrodružstvo – časť 2: Na stope striebra v srdci Yukonu

3000 kilometrov od nášho štartu sme dorazili do srdca Yukonu. Na severe, ďaleko od civilizácie a hlavných ciest, ležia malé dedinky Mayo a Keno. Tieto dve miesta sa nachádzajú na starej Striebornej ceste (Silver Trail), po ktorej kedysi prúdilo bohatstvo vyťažené z okolitých vrcholov. V prvej polovici 20. storočia vyprodukovali miestne bane viac než 200 miliónov uncí striebra a drahých kovov, čím sa táto oblasť stala jednou z najvýznamnejších ťažobných oblastí v Kanade.

Prvá zastávka na Striebornej ceste je dedinka Mayo, ktorá vznikla ako riečna osada pri sútoku riek Mayo a Stewart. Počas zlatej a striebornej horúčky to bolo rušné logistické centrum – lode privážali zásoby a odvážali drahú rudu. V tých časoch sem neviedli takmer žiadne cesty – všetok obchod sa uskutočňoval len po riekach. O niekoľko kilometrov ďalej na sever leží Keno, založené v roku 1919 po objavení bohatých ložísk striebra a olova. Tieto dve kedysi rušné mestá plné života dnes stoja osamelo a takmer zabudnuté. Väčšina turistov v Kanade mieri do známych národných parkov – na sever do týchto miest vyráža len málokto. A možno práve preto nás tieto miesta tak priťahujú. 😊

Pridávame pár fotiek z vrcholu Keno Hill, ktorý je posiaty starými baňami. Chodník k vrcholu vedie popri starých štôlňach, rozpadajúcich sa chatách a zhrdzavených strojoch, ktoré občas pôsobia, akoby baníci odišli len včera.

Každý rok priplávajú do islandských zátok veľryby, ktoré sem smerujú v rámci svojich migračných trás. Zvyčajne ich vídam...
20/04/2025

Každý rok priplávajú do islandských zátok veľryby, ktoré sem smerujú v rámci svojich migračných trás. Zvyčajne ich vídame zopár len v diaľke. Siluety na horizonte, občasný výdych vody, ktorý sa mihne nad hladinou a rýchlo zmizne. Tento rok sme ale zažili obrovské, neopísateľné divadlo! Vo fjorde, neďaleko nášho domu, sa objavilo naraz asi 30 veľrýb. Boli tak blízko brehu, že sme ich moholi počuť dýchať. Doslova len pár desiatok metrov od nás. Bol to neskutočný zážitok, krásne divadlo prírody , ktoré sa nedá opísať slovami. Stáli sme tam v nemom úžase a nevedeli od nich odtrhnúť oči.

Ďakujeme Jirka za fotky! :)

Address

Saint George

Website

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Spolu na cestách - Together on roads posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Business

Send a message to Spolu na cestách - Together on roads:

Share