Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

04/04/2026

Sladký koláč v podobe holubice, ktorý v Taliansku nesmie chýbať na žiadnom sviatočnom veľkonočnom stole, je vlastne iba prezlečené panettone. Rovnako ako tento vianočný koláč, aj colomba pochádza z Milána, a dôvod je viac než prozaický.

Milánsky podnikateľ, cukrár Angelo Motta hľadal aj mimo sezónu využitie pre svoje stroje, ktoré v predvianočnom období produkovali panettone. Konkrétne to bol riaditeľ marketingového oddelenia firmy "Motta" Dino Villani, ktorý okolo roku 1930 prišiel s nápadom sériovo vyrábať veľkonočný koláč z rovnakého cesta a dať mu tvar holubice. O niekoľko rokov prevzal myšlienku aj ďalší slávny milánsky cukrár Angelo Vergani a colomba si začala raziť cestu do talianskych domácností. Stala sa veľmi obľúbenou, aj keď je to v podstate zasa iba panettone upečené v odlišnej forme.

Samozrejme, že aj pri tomto koláči existujú legendy (a je ich hneď niekoľko), ktoré datujú jeho vznik do dávnejších časov. Jedna z nich hovorí o svätcovi, sv. Colombánovi, ktorý prišiel z ďalekého Írska so svojimi mníchmi na dvor longobardskej kráľovnej Teodolindy. Písal sa cca rok 612 a panovníčka si chcela návštevníkov uctiť tým najlepším - pečenou divinou. Žalúdky rehoľníkov však neboli na takéto ťažké pokrmy zvyknuté. V tom čase držali predveľkonočný štyridsaťdňový pôst, a tak sa odmietli dotknúť ponúkaného mäsa. Kráľovná to, prirodzene, brala ako urážku. Vtedy sa sv. Colombán postavil a požehnal jedlám na stole. Tie sa vzápätí premenili na biele sladké chleby v tvare holubice. Čin, svedčiaci o mimoriadnych schopnostiach svätca, Teodolindu dojal, ba čo viac, koláče chutili naozaj výborne. Návšteva sa teda neskončila škaredým diplomatickým škandálom a sv. Colombán si ešte ako výslužku odniesol darovaciu listinu na pozemky, na ktorých si postavil nový kláštor. Biela holubica ostala navždy jeho atribútom.

Dnes má veľkonočná colomba mnoho tvárí a príchutí a z Milána sa rozletela do celého sveta. Základné suroviny sú veľmi jednoduché, zložitá je ale príprava. Podobne ako panettone prechádza cesto na veľkonočný koláč troma fázami kysnutia. Našťastie sa zaneprázdnené gazdinky (či gazdovia) nemusia namáhať s jej prípravou. Na trhu je dosť verzií pre každú peňaženku - od priemyselne vyrábaných až po hotové umelecké kúsky, ktoré v týchto dňoch už zdobia vitríny tunajších cukrární spolu s ďalšou veľkonočnou delikatesou - čokoládovými vajíčkami. (Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.)

15/03/2026

Odpoveď na otázku, kedy sa začína jar, nie je všade rovnaká. Väčšina by asi bola za 21. marec, protinožci zasa za 23. september, no a Milánčania majú jasno v tom, že v tomto meste sa jar začína už 13. marca. Pretože....
..pretože v tento deň roku 51 sem dorazil apoštol sv. Barnabáš. Tento dátum je teda zároveň považovaný aj za oficiálny príchod Cirkvi na územie mesta. 13. marec v milánskom dialekte "Tredesin de Marz" si doteraz veriaci pripomínajú v Kostole Santa Maria al Paradiso, kde sa nachádza nezvyčajný kameň.

Podľa legendy išlo o pôvodne keltské sakrálne miesto, na ktorom apoštol vztýčil prvý kresťanský kríž. V kameni je ešte dnes zreteľný otvor uprostred trinástich lúčov. K aktu ale nedošlo na tomto mieste. Kameň sem bol prenesený z dnes už nejestvujúceho cintorína pri bývalej Porta Orientale. Kostol pochádza z konca 16. storočia.

Milánski kresťania si zvykli tento deň pripomínať aj jarmokom, na ktorom sa predávali prevažne kvety. Traduje sa totiž, že keď prišiel sv. Barnabáš do Milána, ležalo mesto pod snehovou prikrývkou. Sneh sa ale pod nohami apoštola topil a v jeho stopách vyrástli kvety. Tradícia jarmoku je stále živá a počas víkendu okolo tohto dátumu sa koná kvetinový a remeselný trh v uliciach okolo Porta Romana. Ako aj túto nedeľu, ak to dážď dovolí.
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

13/03/2026

Piatok trinásteho v Taliansku nenosí smolu. Nie je to preto, že by Taliani neboli poverčiví, práve naopak. Neštastným dňom je ale na Apeninskom polostrove piatok sedemnásteho. V tento deň sa neoplatí ani vychádzať z domu, lebo čokoľvek podniknete, nemôže to dopadnúť dobre.

V ostatné dni sa odporúča nepodchádzať popod rebrík, neotvárať dáždnik vnútri budovy a neklásť na posteľ klobúk či tašku. Hoci niektorí tvrdia, že rozložený rebrík evokuje trojuholník ako symbol Najsvätejšej Trojice, jeho riskantné podchádzanie je skôr otázkou bezpečnosti. Paradoxne na stornovanie nešťastného gesta musíte znovu prejsť popod rebrík.

Otvorený dáždnik v miestnosti zas môže privodiť chudobu v podobe deravej strechy. Klobúk či tašku na posteľ si odkladal lekár a kňaz pri návšteve umierajúceho, preto pohľad na ne nevzbudzuje pozitívne nálady.

Italiani sú veľmi poverčivý národ, preto sa treba mať takmer stále na pozore aj pri takej bežnej bežnej ingrediencii akou je soľ. Kilo stojí pár centov, a pritom vám môže privodiť nešťastia na tri životy. Ak sedíte za stolom s Talianom, a ten vás požiada o soľ, nikdy mu ju nepodávajte do ruky, ale položte ju na stôl, inak bude vášmu priateľstvu naveky-vekov amen. Keď sa vám, nedajbože, podarí soľ rozsypať, smola vás naisto neminie, rovnako ako zhrozené pohľady prísediacich. Zachrániť situáciu môžete prehodením pár štipiek soli cez plece, ale účinok je sporný. Soľ má ale aj pozitívny význam. V prípade, že potrebujete odohnať nepriazeň osudu a temné sily, dajte si do vrecka za hrsť soli, najlepšie hrubozrnnej, a svet bude hneď ružovejší.

K stolovaniu sa vzťahujú aj ďalšie povery. Nešťastie prináša rozliatie oleja, čo je pochopiteľné, najmä ak liter stál 25 eur. Naopak, trochu vína na obruse nikoho nerozhodí. Treba si doň namočiť prst a naniesť zopár kvapiek za ušné lalôčky. Šťastie vás obdarí širokým úsmevom. Prosperitu vám zaručí aj šošovica konzumovaná na prelome rokov. K stolu si nikdy nesadajte trinásti. Ak sa tomu nemôžete vyhnúť, prestrite a servírujte pre štrnástich. Šťastie či smola evidentne nie sú veľmi dôvtipné a možno ich takto obabrať.

Pozor si dávajte takisto pri výbere darov. Všeobecne platí pravidlo, že ostré predmety, ako sú nože, nožnice, ale tiež ihly či brošne, môžu nadobro rozťať p**o medzi darcom a obdarovaným. Vyhnúť sa tomu možno tak, že obdarovaný symbolicky bodne darovaným predmetom svojho darcu (???) .

Samozrejme, v Taliansku fungujú tiež mnohé povery známe aj Slovákom. Nikto rád nevidí ako mu cestu skríži čierna mačka alebo prázdny pohrebný voz. Rozbité zrkadlo aj v týchto končinách znamená sedem rokov nešťastia. Naopak štvorlístok a podkova sú symbolmi šťastia.

Na každé vrece sa ale nájde záplata, a tak sú tu aj elementy prinášajúce radosť, bohatstvo a lásku. Prvenstvo v hitparáde amuletov patrí rozhodne červenej papričke. Je to v podstate malý roh, symbol hojnosti, sfarbený do červena. Pochádza z Neapola, ale funguje celoplošne. Ďalším talizmanom je hrbáč. Ťažko povedať, prečo roztomilé čierne mačiatka nosia smolu, a zhrbený škaredý muž je symbolom prosperity, je to skrátka tak. Hrb vraj znamená ťažobu bohatstva. Kto nájde na ceste kliniec, bude mať celý rok šťastie. Takže, ak sa vám náhodou podarí rozbiť zrkadlo, stačí nájsť následne sedem klincov, a váš život sa vráti do starých koľají.

Keď budete v Ríme, hoďte obligátnu mincu do fontany Di Trevi, zaručene sa tak do Večného mesta ešte vrátite. Rovnako fungovalo pohladenie nohy na soche apoštola Petra vo vatikánskej bazilike, tá je ale aktuálne nedostupná. Vo Florencii zas vyhľadajte populárnu fontánku divého prasaťa a pošúchajte mu rypák, nosí to šťastie. V Miláne sa určite vyberte do Galérie Vittorio Emanuele II. a zatočte sa proti chodu hodinových ručičiek na mozaike býka (hoci význam tohto gesta je úplne iný). Šťastie vás už nikdy neopustí.
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

09/03/2026

Červená, vzdelaná a "tučná" Bologna, elegantný a sladký Turín a historické Miláno, plné prekvapení - to je atraktivna trojkombinácia, ktorá čaká na účastníkov aprílového zájazdu. Uvidíme najväčšiu taliansku katedrálu aj kostol, ktorý jej chcel konkurovať, navštívime zmrzlináreň, ktorá predáva len jednu príchuť zmrzliny, no napriek tomu je otvorená celoročne a o zákazníkov nemá núdzu. Pozrieme si takisto najväčšiu európsku tržnicu pod holým nebom a spoznáme jednu z najstarších trattorií v Taliansku, kde si jedlo treba priniesť so sebou. Ak sa chcete pridať, zopár voľných miest sa ešte nájde. Malá skupina, veľké zážitky.

Spoznajte s našimi skúsenými sprievodcami Taliansko: Bologna, Turín a Miláno zájazdy 2026.

07/03/2026

Keď nám začne zakvitať mimóza, vieme, že jar u nás už definitívne vykopla dvere. Táto drevina má v sebe nejakým spôsobom zakódované, že sa má naplno prejaviť 8. marca. V Taliansku je totiž zvykom obdarúvať ženy na MDŽ vetvičkou mimózy. Dostať ju vtedy všade - v supermarketoch, drogériách, baroch aj u predavačov na semafóroch.

So sviatkom žien sa mimóza spája od roku 1946, keď ju za symbol MDŽ vybrali predstaviteľky ženskej únie Unione Donne Italiane. Zvolili odolný, no nežný kvet, ktorý bol ľahko dostupný pre všetkých. Hoci si myslím, že skôr museli vyberať len z toho, čo v tomto období kvitne po celom Taliansku, takže rozhodovanie nebolo ťažké.

Okrem krásnej žltej farby a bohatého kvetu má mimóza aj veľmi príjemnú, jemnú vôňu. Je dosť odolná, pokiaľ ide o terén a prežije tiež mierne mrazíky. Jestvujú kríkové aj stromové varianty a vraj môžu dosiahnuť výšku až 20 metrov. Je to v podstate nezmar, ak teda v jej blízkosti nežijú žirafy, pre ktoré je mimóza vyhľadávanou pochúťkou a dokážu jej skonzumovať na kilá.

Pre talianske alergičky je na MDŽ alternatívou mimóza v tekutej forme, ktorá sa skladá z čerstvej pomarančovej šťavy a prosecca, a pre alergičky/abstinentky zasa "torta mimosa" dekorovaná krémom a malými kockami piškótového cesta, takže pripomína toto jarné žlté súkvetie.
Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.

22/02/2026

Jednoznacnym vitazom tejto olympiady je Tina 🥇

07/02/2026

07/02/2026

03/02/2026

Koláč, ktorým sa lieči hrdlo, to je panettone. Tento milánsky koláč "par exellence" sa konzumuje hlavne vo vianočnom období. Je dobrý s kávou, kakaom aj s vínom, Taliani ho zvyknú jedávať s krémom zo žĺtkov a mascarpone a šikové gazdinky ho dokážu dômyselne recyklovať. Jeden deň v roku však panettone funguje aj ako liek na choroby hrdla.

V Miláne panuje dávny zvyk odložiť kúsok nedojedeného panettone až do začiatku februára a zjesť ho na sviatok sv. Blažeja (San Biagio). Táto tradícia vychádza zo starej legendy. Kedysi totiž bolo zvykom nechať panettone pred sviatkami požehnať, a tak jedna sedliačka doniesla v predvianočnom čase koláč k mníchovi menom Desiderio.

Ako to už chodí, každý mal práce nad hlavu, preto žena panettone odovzdala s úmyslom vrátiť sa poň neskôr. Aj rehoľník bol zaneprázdnený, a navyše hladný. Neodolal odloženému panettone a začal z neho nenápadne uštipkávať. Jeden ždibanec za druhým až bolo brucho plné a po koláči ani omrvinky. Žena sa však viac neukázala, a tak Desiderio zahnal výčitky svedomia a na celú vec zabudol. Nie nadlho. 3. februára sa sedliačka vrátila po svoj koláč a mních sa už-už snažil vymyslieť nejakú hodnovernú výhovorku, keď sa tu pod utierkou, ktorá prikrývala zjedený koláč, objavil ešte väčší a chutnejší panettone.

Desiderio tento zázrak pripísal sv. Blažejovi (tal. San Biagio), keďže bol práve jeho sviatok. A pretože je sv. Blažej patrónom a liečiteľom chorôb otolaringologických, zvyšky panettone, ktoré dorazíte 3. februára, vás zaručene ochránia pred zápalom hrdla a hlasiviek. V Miláne sa hovorí: "San Biàs benedis la gola e él nas" (sv. Blažej požehnáva hrdlo a nos).

Výrobcovia typického milánskeho koláča majú túto záležitosť na pamäti, a tak nielenže priemyselne vyrábané panettone má dátum spotreby do apríla či mája, no milánske pekárne a cukrárne ponúkajú pažravcom, ktorým z Vianoc nič neostalo, v tento deň aj čerstvý bochník "Panettone di San Biagio".

Foto: Moje Miláno - Katarína, sprievodkyňa po Miláne a širokom okolí.