10/10/2025
Dobrý deň vážení sledovatelia, tento príspevok bude dlhší, no ak si ho celý prečítate, zodpovie na viaceré vaše otázky.
Už dlhšiu dobu sa pripravujem povedať niečo o tom kto som a prečo to celé robím.
Nebudem tu vypisovať o tom, že logistike, či už nákladnej, alebo osobnej sa venujem viac ako 10 rokov, to nie je teraz podstatné.
Môj kladný vzťah k autobusom sa začal, tak ako to už v živote chodí v rannom detstve. Jazdy do Chorvátska na 700vkových a neskôr 900vkových Karosách sú niečo, na čo do dnešných dní s ládkou spomínam. Asi v tom je aj kúsok tej detskej nostalgie, keď bol svet ešte pekným a bezstarostným miestom.
Počas dospievania som sa aktívne venoval fotografovaniu autobusovej dopravy v mojom rodnom meste Banská Bystrica. Všetkým som už vtedy tvrdil, že raz sa tej autobusovej doprave budem venovať naplno aj napriek tomu, že už vtedy som si uvedomoval neľahkú situáciu v tomto odbore.
Inšpiraciou pre mňa boli lokálny dopravcovia ako Marek Moravčík, Stanko Hríbik či Marian Lalik. Pestrofarebnosť ich 700viek, atmosféra starej autobusovej stanice, to všetko mi hovorilo, že tam tak nejak patrím.
Na tieto moje sny som na chvíľu zabudol s príchodom na vysokú školu STU, kde ako to už býva som mal predsa len o niečo iné záujmy. 🍺🥃🥤🍻🍻😂. Toto obdobie som na moje velké prekvapenie ukončil aj s titulom, takže to asi nebolo úplne márne.
Tu už sa dostávame k meritu veci. 8 rokov som strávil v office a pozeral sa na svet z jedneho okna. To okno bolo zlaté, malo dobré ohodnotenie a pozlátkom bolo firemné auto z Mníchova, no prišiel zlom a v mojej hlave prišla otázka: Je lepšie skúsiť riskovať s neistým výsledkom, alebo na dôchodku ľutovať, že si to mohol risknúť? Moju odpoveď asi poznáte. 😅😅
A tak som tam stál na prahu autoškoly, na prahu kúpi prvého autobusu, ktorým bola biela Karosa LC936 a pýtal sa či mi šibe alebo nie. Skúšal som to zprava, zľava no zo začiatku to vyzeralo viac ako zlý plán. Veľa penazí potopených a vela nocí prebdených, no nevadí. Niekde na internete som vyčmuchal súčasnú Karosu LC936XE, nenechal som nič na náhodu a pred spustením bombardovania potenciálnych zákazníkov emailami som ju poslal na kompletnú generálnu opravu. A tak tu stojím dnes so starým novým autobusom a púšťam sa do neistej budúcnosti.
A ak sa náhodou pýtate, čo som robil to dlhé obdobie bez autobusu, tak nižšie vymenujem pár destinácii na ktoré som sa pozrel vďaka mojej neposednej povahe len za uplynulého pol roka. Nazvime to naberanie skúseností, alebo udržiavanie rodinného Rozpočtu:
CK Victoria:
Gargano
Palmová riviéra
Ostrov Hvar
Ostrov Elba
Cavalino
Lechner CZ:
Slnecne pobrežie Varna
Bosna a Hrrcegovina
Čierna Hora
Srbsko
Severné Macedónsko
Nemecko
Autobusová doprava Ivan Šimo ml.:
Od Tatier k Dunaju a to doslova
Česká Republika
Rakúsko
Veľa ľuďom sa stáva, že popri svojom biznise nepôjdu pracovať už nikam inam, ale moje nastavenie je iné a z časti k tomu pomáha aj láska k autobusom. Je jedno či za seba, či pre iného podnikateľa, tie deti na ten výlet niekto odviezť musí. Dovolenkár na ceste k moru sa spolieha na to, že vpredu sedí niekto, kto vie čo robí a ja dúfam a verím, že o mne si každý jeden cestujúci doteraz mohol povedať, že tam dopredu patrím.
Na záver už si môžete pozrieť prierez posledného pol roka. Keďže môj autobus je plne pojazdný v stave nového vozu, verím že časom bude pribúdať viac a viac fotiek zo zájazdov s ním.
Som otvorený akejkoľvek forme spolupráce. Ďakujem
