16/09/2026
Pamätáte sa, čomu sme ako deti (generácia 60+) vravievali "pozlátko"? To slovo má viacero významov, ale teraz mám na mysli obaly z čokoládových praliniek. Zjedli sme bonbón a obal z neho sme hladili nechtom, až bol z neho taký úhľadný, lesklý, kovovo farebný štvorček. Bol to staniol či alobal? Rozdiel je veľký:
Staniol je fólia z cínu cínu (Sn - stannum). Používal sa od 19. storočia do polovice 20. storočia. Bol tuhší, drahší ako alobal a zanechával na potravinách nepríjemnú kovovú pachuť. Alobal sa vyrába z hliníka (Al - aluminium). V Československu sa začal predávať v polovici 60. rokov a postupne staniol úplne nahradil, pretože je lacnejší, tvárnejší a predovšetkým chuťovo neutrálny.
Alobal na náš maloobchodný trh uviedol n. p. Kovohutě Břidličná, v ktorom mu aj vymysleli názov, spojením Al so slovom obal. V iných krajinách sveta sa používa väčšinou "hliníková fólia" alebo "hliníkový papier". A hoci aj dal podnik vytlačiť edukačné letáky, na ktorých vysvetľoval, na čo všetko je alobal skvelý a ako ho používať, ako sami vidíte na obrázku, my, aspoň niektorí my 😀, verní dávnym tradíciám, ho neochvejne ďalej nazývame staniolom.
V roku 1911 švajčiarska čokoládovňa Tobler (čokoládky Toblerone poznáte aj z bratislavských supermarketov) začala ako prvá na svete baliť svoje čokoládové tyčinky do alobalu. Prvé masové využitie v Amerike bolo na balenie žuvačiek Life Savers, neskôr na balenie cigariet, kávy a mliečnych výrobkov, až konečne, v roku 1947, presne dnes, teda 16. septembra, spoločnosť Reynolds Metals uviedla na trh alobal v rolkách určený pre domácnosti na varenie, pečenie a balenie potravín, tak ako ho od roku 1965 poznáme aj u nás.
Zdroj: retro leták n. p. Kovohutě Břidličná ponúka stránka fotografnik.cz.
