14/07/2022
Keď sme si s manželkou vyšliapali túru do sedla Ostrva, zahľadeli sme sa do diaľky na krásnu scenériu okolo Hincovho plesa a výrazne sa značiaci chodník k akémusi vrcholu - Kôprovský štít. Bolo rozhodnuté - toto bude naša ďalšia spoločná túra. I stalo sa a my ľahko nabalení opäť parkujeme na Štrbskom plese. S chlapíkom na parkovisku sa bavím ako by to bol starý známi a včera sme sa rozlúčili :). Veselo naladení vyrážame starým známym chodníčkom k Popradskému Plesu. Na rázcestí - Rysy, Kôprovský štít a Popradské pleso je dnes akosi rušno. Plno ľudí - vrava. Opäť sa dávame do reči s náhodnými turistami - nálada je výborná a my chytáme výškové metre. Po kosodrevine sa nám otvára výhľad do Mengusovskej doliny, ktorá je nádherná. Našu psychickú náladičku na chvíľku preruší hlasná muzička "Na mňa sa usmej Mariana". Čo to? Mladá partia turistov si s repráčikom zľahčuje krok. Našťastie sme akurát na rázcestí chodníkov nad Žabím potokom - Rysy a Kôprovský štít, tak sa naše cesty rýchlo rozchádzajú. To ticho nám je teraz ešte vzácnejšie :) Túra naberá na obrátkach a začínajú prvé poriadne schody. Je treba hľadieť pod nohy a nestúpiť krivo. Bola by to asi katastrofa. Spoločnosť nám robí Poľský pár. Hincové plesá sú naša prvá skutočná prestávka a my sa môžeme občerstviť. Vodná hladina je azúrovo modrá až hypnotizujúca. Je tu prenádherne. Z počutia sa dozvedáme, že voda v Hincovom plese je riadne ľadová :) Po občerstvení pokračujeme po kľukatom chodníčku na Vyžšie Kôprovské sedlo. Nad nami sa, ale nejako zmráka, takže nie je čas na špásiky a zrýchľujeme. Táto časť trasy je akási nekonečná, prechádzame po šmykľavom šutrovom podklade a obchádzame snehovo ľadové pole. Schyľuje sa na búrku. Prvý hrom otočil mnohých turistov pred vrcholom - aj naši poľskí kamaráti to radšej otáčajú. My zatiaľ pokračujeme a smer vetra a mrakov mi napovedá, že by nás ta búrka mohla obísť. I stalo sa. Na vrchol prichádzame úplne sami. Búrka odišla, vietor ustál a výhľad je dych berúci. Náš prvý tatranský vrchol je zdolaný a je to nádherný pocit. Nezdržiavame sa tu dlho, tatranské počasie je nevyspytateľné. Dole sa nám ide ľahko a zastavujeme sa až na Popradskom plese, kde si dávane menšie vychladené občerstvenie. Pre návrat na Štrbského pleso volíme zimnú trasu. A koho stretáme, našich mladých turistov s repráčikom - vypnutým. Sú neveselí. Búrka ich tiež otočila. Dávame sa do reči, zašpásujeme a repráčik sa opäť zapína :) Ani neviem ako , a sme pri aute. Dnes to bola jednoducho skvelá túra. Odporúčame. 20km - odporúčame pre skúsenejších turistov s kondíciou potrebnou hlavne pre návrat.
