https://www.facebook.com/108901492063726/

Novozámocké neobyčajnosti, Nové Zámky (2026)

26/01/2026

Elegantný byt s arkierom

Nedávno ma kontaktoval pán Tomáš s ponukou fotograficky zdokumentovať jeho starý meštiansky byt v centre Nových Zámkov. Keď spomenul ulicu Pri gymnáziu, vedela som, že pôjde o výnimočný priestor.

🕰️Hneď pri vstupe vás osloví autentická a vznešená dobová atmosféra. Pod nohami sa objavuje nezvyčajná osemuholníková geometrická dlažba.

Skutočným srdcom a najvýraznejším prvkom celého bytu je arkier, ktorý mäkko presvetľuje hĺbku celej dispozície bytu.
Pod nánosom úprav zo 60. a 70. rokov tu stále jasne presvitá poctivá konštrukčná podstata modernistických 30. rokov.
Tento dom nebol len miestom na bývanie, bol vyjadrením statusu a vkusu svojej doby.

Krása tohto priestoru má však aj svoju tichú, melancholickú stránku. Ulica Pri gymnáziu bola pred júnom 1944 domovom mnohých židovských rodín, takmer každý jeden dom bol obývaný židovskou rodinou. (A. Štrba: Skryté poklady mesta Nové Zámky).

📜Podľa dokumentu od predsedu Židovskej náboženskej obce, pána Ing. Langa, ktorý obsahuje zoznam nehnuteľností v židovskom vlastníctve pred arizáciou a deportáciou v júni 1944 sú k tejto adrese uvedené mená Polák Józsefné, Polák Izidor, Donáth Géza.
Ulica Pri gymnáziu niesla v minulosti názov Fabián János utca.

📷🖋️Autorské práva vyhradené
Pre plný formát je potrebné kliknúť na fotografiu

19/06/2024

NOVÁ NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA V NOVÝCH ZÁMKOCH 🎉

Nová železničná stanica v Nových Zámkoch bola postavená v rokoch 1966 – 1971 podľa projektu architekta Vojtecha Fifika, ktorý v spolupráci s inžinierom Imrichom Csintalanom navrhol stanicu s výpravnou halou, reštauráciou a oddychovou zónou pre cestujúcich, administratívnou časťou a bytmi pre zamestnancov.

Spolu so staničnou budovou sú chránené výtvarné diela v jej exteriéri a interiéri od výtvarníkov Ignáca Bizmayera, Otakara Čičátku, Václava Kautmana, Jaroslava Kočiša, Ludwika Korkoša, Juraja Meliša a Ernesta Zmetáka, pôvodné zariadenie stanice a oba vodojemy.

V mene Novozámčanov ďakujeme všetkým tým, ktorí akokoľvek prispeli k dosiahnutiu pamiatkovej ochrany našej železničnej stanice ako významného architektonického diela neskorej moderny a železničnej dopravy, predovšetkým pracovníkom Krajského pamiatkového úradu v Nitre, Pamiatkového úradu SR a Ministerstva kultúry SR.

Veľmi sa tešíme a vážime si Vaše úsilie.

20/04/2024

» PRVÁ BUDOVA GYMNÁZIA «
Björnsonova ulica

Budova súčasnej Strednej odbornej školy dopravy a služieb

🖋 Kráľ Ferdinand 19. marca 1842 povoľuje otvoriť štvortriedne nižšie gymnázium.

📖 2. októbra 1842 sa po skončení veľkolepej slávnosti na počesť otvorenia školy začalo v budove prvýkrát vyučovať.

📖Najväčšiu zásluhu na vzniku školy mal učiteľ József Zibrényi, ktorý zorganizoval verejnú finančnú zbierku na podporu jej založenia. Do zbierky prispeli zámožní občania mesta, aj šľachtici z blízkeho okolia.

🖋 V prvom roku existencie gymnázia stál na čele ústavu Jenő Koppán, do školy nastúpilo 145 žiakov.
Nižšie gymnázium pozostávalo zo štyroch tried.
Vyučujúcimi boli pátri z rádu Sv. Františka z Assisi.
V každej triede vyučoval všetky predmety jeden profesor a viedol triedu od prvého ročníka až po štvrtý. Vyučovacím jazykom bola od roku 1842 latinčina, v roku 1844 sa podľa kráľovského nariadenia začalo učiť v maďarskom jazyku.

🖋 Do roku 1883 na škole pôsobili františkánski mnísi. Podľa školského zákona z r. 1883 sa vyžadovalo od stredoškolských profesorov univerzitné vzdelanie. Rád Sv. Františka nevedel finančne znášať náklady na univerzitné vzdelanie svojich členov, preto vypovedal zmluvu uzavretú s mestom.
Miesto mníchov začali vyučovať svetskí profesori.

🖋 Úsilie svetských profesorov smerovalo k tomu, aby svojou prácou naďalej udržali svornosť meštianstva a školy.
Táto snaha vyvrcholila v 90. rokoch minulého storočia otvorením vyššieho gymnázia.

🖋 V roku 1894 sa otvorila V. trieda a v roku 1898 sa v škole prvýkrát maturovalo.

🖋 Podľa povolania rodičov väčšina žiakov bola zo živnostníckych rodín, nasledovali deti roľníkov, úradníkov a samostatných povolaní a nakoniec deti robotníkov. Tretina žiakov bola židovského pôvodu.

🖋 Podľa materinského jazyka navštevovala školu väčšina detí ( asi 50% ) z maďarských rodín, potom Nemci ( asi 30% ) a Slováci ( 20% ). Platilo sa vysoké školné ( 7-12 Ft ). Sociálne slabší žiaci boli oslobodení od školného.

💬Časom sa stala stará jednoposchodová budova malá a školská správa naliehala vystavať novú budovu. V roku 1907 dostalo mesto 32 tisíc korún štátnej subvencie na výstavbu novej budovy gymnázia. Projektovú dokumentáciu tejto impozantnej stavby vyhotovil v roku 1908 budapeštiansky architekt Herczegh Zsigmond. (zdroj: Pamätnica k 150. výročiu založenia Gymnázia)

🌍Zaujímavosťou je, že na nádvorí školy nájdeme prototypové kusy svietidiel navrhnuté dizajnérom Ľubom Markusekom. Sú to ikonické svietidlá vyrábané v bývalom novozámockom podniku Elektrosvit. Výtvarník a dizajnér Ľubomír Markusek ich navrhol v roku 1985, jeho snom bolo vytvoriť svietidlo v tvare gule. Svietidlo Elektrosvit pripomína tvar zemegule - s rovníkom.

📚zdroje: Pamätnica k 150. výročiu založenia Gymnázia, Pamätnica k 170. výročiu založenia školy
📷 dominika danczi
📷 dobové fotografie: www.nzalbum.sk
💬 ďakujem pani riaditeľke SOŠDAS za sprístupnenie priestorov školy, Dane Kelleovej, p. Buchovi a p. Gálikovi za informácie a ochotu.

#1842

17/02/2024

» DOM PRE VEĽKOMOŽNÚ PANI LUJZU «

👰🏼‍♀️Dom na Žerotínovej bašte dostala pani Lujza Klačanská (Kelecsényi) ako svadobný dar od svojich rodičov. Lujza sa narodila v roku 1886, jej rodičia vlastnili konzerváreň a jej starí rodičia, Städtruckeroví, boli advokáti.

🖋Lujzin manžel, Rudolf Klačanský, pôsobil ako riaditeľ novozámockého gymnázia v náročných povojnových rokoch 1945 až 1947. Veľkomožná pani Lujza mala umelecké nadanie, študovala na umeleckej škole v Budapešti.

Lujziní rodičia dali vypracovať projekt domu novozámockému architektovi a stavbárovi Alajosovi Hoffmannovi.
Jeho firma mala sídlo na adrese Komárňanská 37.

📖V roku 1913 Alajos Hoffmann staval v obci Radava školu, v roku 1929 bol poverený stavbou Okresného úradu v Hlohovci.
Stavbu domu na Žerotínovej bašte (vtedajšia Kasárenská ulica) v Nových Zámkoch dokončil v roku 1924 a v nasledujúcom roku bol dom daný do užívania.

Meštiansky dom bol postavený blízko centra mesta v secesnom štýle, z uličnej strany je jednopodlažný a z dvorovej strany dvojpodlažný s terasou.
Lujzin svadobný dar, dom so secesnými prvkami, skrýval vo svojom interiéri honosný nábytok, vysoké stropy, cementovú dlažbu s ornamentmi i mosadzné kľučky.
Na fasáde domu sú použité prvky secesného štýlu, medzi ktoré patrí ornamentálnosť vyplývajúca z prírodných tvarov, líniový pokračujúci prvok farebných obdĺžnikov, použitie nezvyčajných farieb oranžovej a ružovej.

Dominuje stredné pole fasády so štítom vystupujúcim zo strechy s oblúkovými oknami. Vľavo je osadený vstup do objektu tiež s oblúkovými oknami a s prírodným ornamentom. Parter domu je jednoduchý, hladký. Zadná fasáda je asymetrická.

🌿Organické motívy sú zachytené aj v kovaniach domu, môžeme ich vidieť na mreži vstupných dverí, na ráme strešného svetlíka, na mreži prisvetlovacích okien, parapete, terasovom zábradlí.

Je veľkým šťastím, že túto stavbu nezasiahla žiadna z bômb zhodených počas leteckého bombardovania v roku 1945, kedy bolo z 3394 domov zničených 2023. Židovská škola nachádzajúca sa v tesnej blízkosti domu bola bombami zasiahnutá, ale statika secesného domu zostala neporušená.

🖼Lujzin dom je znázornený aj v perokresbe Lajosa Luzsiczu z roku 1946.

Ďakujem bývalým, aj súčasným majiteľom domu za možnosť nahliadnuť do jeho zaujímavej histórie a zdokumentovať pretrvávajúcu krásu a výnimočnosť tejto stavby.

📚zdroje: Ing.arch. Katarína Stajančová
📷 dominika danczi

09/02/2024

» DOM S VEŽIČKOU «
Cyrilometódska ulica č.7

Dom nachádzajúci sa neďaleko autobusovej stanice je ľahko rozpoznateľný vďaka svojej vežičke. V jednopodlažnom, čiastočne podpivničenom dome na Cyrilometódskej ulici sa v minulosti nachádzal súkromný obytný priestor, neskôr prevádzka materskej školy, krajčírska dielňa, a v posledných rokoch predajňa kosačiek.
Z čias materskej školy môžeme na dvore domu nájsť torzá 4 detských pieskovísk, nad ktorými čnejú 4 vysoké ihličnany.

Dom je majetkom mesta Nové Zámky a v najbližších mesiacoch, žiaľ, bude zbúraný.
Keď pôjdete okolo, nezabudnite si túto stavbu obzrieť. Za povšimnutie stojí aj vstupná bránka s ozdobným kovaním.

Ak máte na tento dom spomienky, budeme radi, ak sa o ne s nami podelíte.

📷 dominika danczi
📷dobové fotografie: nzalbum.sk

31/12/2023

» HOLOTOV DOM «
M. R. Štefánika 13

Dom s polyfunkčným charakterom dal v roku 1926 postaviť vtedajší mešťanosta Nových Zámkov, Ján Holota.
Architektonickým štýlom sa radí medzi funkcionalizmus, ktorý sa u nás začal naplno rozvíjať v 20-tych rokoch minulého storočia. Jeho zásady formuloval francúzsky architekt Le Corbusier.

🖋Je to architektonický štýl, v ktorého tvorbe je všetko podriadené funkcii. Uplatňuje sa minimalizmus a bezozdobnosť. Stavby môžu pôsobiť veľmi stroho, no mali svoj opodstatnený účel.
Základnými stavebnými materiálmi pre architektov sa vo funkcionalizme stali železobetón, oceľ a sklo. Na domoch sa najčastejšie využíva plochá strecha. Fasáda býva hladká, bielej, žltej alebo inej svetlej farby.

🛋Funkcionalizmus ovplyvnil aj interiér. Základ tvoria otvorené priestory, jednoduché a čisté línie, tlmené odtiene farieb, nadčasový dizajn nábytku, vysoké stropy, liatinové radiátory, masívne drevo, linoleum a drevené podlahy bez kobercov.

𓊍 Základnú osnovu HOLOTOVHO DOMU tvorí pozdĺžny dvojtrakt a stĺpy, čo umožňuje variabilitu priestoru - umiestnenie priečok podľa potreby alebo ponechanie veľkého otvoreného priestoru.
Medzi znaky funkcionalizmu Holotovho domu patrí skeletový systém, plochá strecha, fasáda svetlej farby, tvar kvádra, bezozdobnosť, klasické pohodlné schodisko so žulovými schodnicami, jednoduché čisté línie a tvary, pásové okná vo fasáde.

🪟Forma je určená prevádzkou a funkciou stavby.
Vysoká svetlá výška zabezpečuje dobrú cirkuláciu vzduchu. Na prízemí je svetlá výška miestností 3,5 m a na prvom nadzemnom podlaží 3,25 m. Zaujímavým prvkom je strešná terasa s 11 stĺpmi, ktoré sa tiež radia medzi znaky doby. Ďalšou zaujímavosťou je označenie toalety nachádzajúcej sa na chodbe dvoma nulami (00). Toto označenie pochádza z nemeckého hotelového priemyslu. Hotely postavené v 19. storočí mali zvyčajne spoločné toalety na chodbe - v blízkosti schodiska alebo výťahu. Kedže sa toalety nepovažujú za izbu, boli označené „00“. Dom má rozsiahle podpivničenie a anglické dvorce, ktoré slúžia na presvetlenie pivničných priestorov.

📖Ján Holota bol primátorom Nových Zámkov 14 rokov, od roku 1924 do roku 1938. V roku 1939 sa presťahoval do Budapešti. Budova prešla v roku 1947 do vlastníctva štátu. Jeho manželka Friderika Schwarzová bola dcérou miestneho židovského obchodníka a preto bol Ján Holota zaradený na zoznam osôb na deportáciu. Následne v roku 1950 opustil Maďarsko a spolu s manželkou emigroval do Chile.
Počas pôsobenia ako primátor dohnal viacročné zaostávanie mesta. Dal postaviť početné verejné budovy, mestské školy dal premiestniť do moderných budov, plynové osvetlenie ulíc nahradil elektrinou, zdvojnásobilo sa kamenné vydláždenie ulíc. Prispel aj k rozmachu športového života mesta. Značnou čiastkou podporil aj výstavbu školy židovskej náboženskej obce. Na Slovensku ako prvý upravil platy administratívnych pracovníkov a zamestnancov mesta Nové Zámky.

💭V roku 1989 prešla budova zásadnou rekonštrukciou, ale charakteristiku polyfunkčnosti si zachovala. Holotov dom dlhé roky chátra. Jeho budúcnosť je otázna, v súčasnosti je z dôvodu značného poškodenia strechy v havarijnom stave. Pre jeho architektonickú a historickú významnosť pre Nové Zámky by si zaslúžil záchranu.

📚zdroje: Alexander Štrba, Ing.arch. Katarína Stajančová, wikipedia.sk, wikipedia.de
📷dobové fotografie: nzalbum.sk
📷dominika danczi

24/06/2023

» KINO MIER «

"Architektúra je vecou verejnou, a preto je veľmi mocným nástrojom". (Milica Marcinková)

Kino Mier v Nových Zámkoch bolo postavené podľa návrhu z roku 1979, stavba bola odovzdaná do užívania v roku 1986.

Autorkou pôvodného návrhu vrátane interiérov je Ing. arch. Milica Marcinková, pôvodom z Komjatíc.
Vyštudovala Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave.
Mala veľký obdiv ku škandinávskej architektúre, poznala dánsku, fínsku ale najmä švédsku architektúru od svojho detstva. Architektka uznáva integráciu budovy a jej okolia, mesta a krajiny, ale tiež jednotou budovy s jej interiérom.

Kino je zasadené do prostredia čela sídliska Bašty od architekta Michala Scheera.
Architektka použila na stenách exteriéru s prechádzaním do interiéru unikátny, výtvarne pôsobiaci štruktúrovaný obklad. Vrúbkované keramické obkladačky bielej farby navrhol architektkin manžel Ing. arch. Marián Marcinka.

Za návrh budovy Kultúrneho domu v Bojniciach, ktorý je vizuálne podobný nášmu kinu, získala Milica Marcinková v roku 1982 architektonickú Cenu Zväzu slovenských architektov (Cena Dušana Jurkoviča).

Viac o Milici Marcinkovej si môžete pozrieť v dokumente Ikony, tu: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/16250/259819 #1392

Kino Mier patrí k najreprezentatívnejším stavbám mesta Nové Zámky a slúži ako spádové kino pre zhruba 30-kilometrovú oblasť. Je jedným z najnavštevovanejších kamenných kín na Slovensku s dlhoročnou históriou.
Prešlo si už viacerými zmenami, kvalitatívny posun predstavovala digitalizácia kina a použitie kvalitnej techniky a najmodernejších zvukových systémov.
Aby kino udržalo krok s pokrokom, bolo nevyhnutné pristúpiť k jeho modernizácii.
Architekti Marcel Mészáros a Ivana Thomková z ateliéru IMA sa nesnažili dať kinu novú tvár za každú cenu, ale chceli stavbe ponúknuť prvok nových čias.
Dôležitým kritériom výberu materiálu pri obnove boli prírodná škála farieb a štruktúrovanosť obkladu, aby sa priblížili pôvodnej myšlienke stvárnenia obvodového plášťa.
Preto architekti zvolili niekoľko farebne a štruktúrou odlišných vláknocementových obkladových dosiek Equitone.
(zdroj: archinfo.sk)

"Architektúra je prejavom materiálnych a duchovných hodnôt spoločnosti. Je syntézou umenia, kultúry, vedy, techniky a technológie. Všetci sme istým spôsobom vystavení účinkom architektonických a urbanistických riešení. Architektúra je vecou verejnou, a preto je veľmi mocným nástrojom. Dokáže človeka determinovať a ovplyvňovať, organizovať aj väčšie skupiny ľudí, spoločenstvá a masy. Okrem toho, že je výtvarným alebo formálnym prvkom, je architektúra spoločenským fenoménom. Možno aj preto je pre mňa taká zaujímavá.“ (Milica Marcinková)

📽Kino Mier sa v súčasnosti teší vysokej návštevnosti. Súčasťou kina je aj Filmový klub pri Kine Mier, premieta každú stredu o 19:30 výnimočné artové a klubové filmy.
Diváci majú možnosť vidieť novinky i klasické diela domácej a zahraničnej tvorby. Členom Filmového klubu sa môže stať ktokoľvek, kto má záujem o kvalitné filmové zážitky.

Kino Mier Nové Zámky

04/06/2023

🕵️‍♀️ POMÔŽTE NÁM NÁJSŤ nepoznané a ZABUDNUTÉ architektonické a umelecké diela Nových Zámkov.
Poznáte bytový dom, ktorý má historické prvky, v ktorom sa nachádza zachované pôvodné schodisko, dvere, historická dlažba, obklady, pôvodné okenice, alebo má zaujímavú dobovú atmosféru?

🔎Zapojte sa do mapovania novozámockých umeleckých diel, hodnotných architektonických prvkov, nepoznaných dvorov, vnútroblokov a átrií.
Výsledkom tohto snaženia bude knižné vydanie "Novozámocké neobyčajnosti", ktoré bude obsahovať veľa krásnych fotografií a hodnotných informácií.

Ďakujeme🍀

12/05/2023

» Ulica Pod lipami «

Storočná ulica, o ktorej sa hovorí, že je najkrajšia v Nových Zámkoch. Je lemovaná vysokými lipami, ktoré každoročne v júni sladko prevoňajú okolité ulice.

V roku 1923 postavilo Stavebné družstvo poštových zamestnancov 35 trojizbových rodinných domov s príslušenstvom, ulica niesla názov Nová kolónia.
Dlho sa týmto domom nehovorilo inak ako "Poštárske domy", mnohé z nich patrili českým obyvateľom, ktorí boli po Viedenskej arbitráži vyhnaní.

Košaté lipy sú svedkami storočnej novozámockej histórie, pamätajú ničivé bombardovanie mesta, ale aj krajšie časy, keď sa ulica stala vyhľadávaným a romantickým miestom.

Ľudia, ktorí žijú pod ich korunami, si vážia ich dar v podobe čistého ovzdušia, lepšej klímy a dobrej energie. Aj napriek tomu, že údržba okolia stromov je celoročne náročná, je život na tejto ulici veľmi príjemný.
Hovorí sa, že tu susedia majú medzi sebou veľmi dobré vzťahy.

V 70-tych a 80-tych rokoch, keď na ulici bývali starší ľudia sami, prenajímali izby, najčastejšie tie podkrovné, študentkám zo zdravotnej školy. A preto mladí muži v tom čase volali ulicu aj "ulica lásky".

V minulosti sme mohli takmer každej predzáhradke obdivovať čarovných trpaslíkov, rozprávkové hrady, alebo aj jazierko s malými plastovými kačičkami.

Súčasnú ulicu Pod lipami by sme mohli rozdeliť na dve časti. Na tú staršiu s lipami, a novšiu časť, ktorá začína od križovatky s ulicou J.M. Hurbana, kde domy začali pribúdať až v neskoršom období.

Prvý dom tu však stál už v roku 1926, staval ho pravdepodobne pán Rudolf Rakovský. Býval v ňom novozámocký umelec, maliar Béla Árpasi. V tejto časti ulice boli pred každým domom dva orechy, postupne však boli odstránené.

Ulica Pod lipami patrí medzi novozámocké historické, kultúrne aj environmentálne dedičstvo.

💬Za cenné informácie ďakujem Andrejke Houskovej, pánovi Štefanovi Lelovičovi, pani Natálii Blaškovičovej, za dobové fotografie ďakujem www.nzalbum.sk

28/04/2023

» FLENGERKA «

Keď sa povie "Flengerka" takmer každý Novozámčan vie, o ktorú budovu ide. Budova školy, v ktorej priestoroch fungovala Dievčenská škola, neskôr Základná škola a dnes Špeciálna základná škola, má zaujímavú históriu. V jej chodbách cítiť atmosféru minulej doby, v niektorých triedach môžeme nájsť staré drevené parkety, vysoké klenbové stropy, poschodia spájajú pôvodné drevené schody, ktoré pod nohami príznačne vŕzgajú.

Ale kto bol Michal Flenger? Aký ušľachtilý cieľ mal?

Michal Flenger (1771 - 1825) bol bohatý novozámocký obchodník. Podľa pána Vagovitsa, kronikára a úradníka nášho mesta, pochádzal Michal Flenger pravdepodobne z Nemecka, kde už vtedy dievčatá neboli obmedzované vo vyššom vzdelávaní.

Michal Flenger venoval v roku 1825, dva týždne pred svojou smrťou, 10.000 forintov v štátnych dlhopisoch na vznik vyššej dievčenskej obecnej školy. Aby sme si vedeli predstaviť, akú hodnotu mala ma začiatku 19. storočia suma 10 tisíc forintov, tak napríklad hodnota mestského domu sa pohybovala v sumách 1000 až 1500 forintov v centre mesta. Domy na okraji mesta sa pohybovali medzi 200 až 600 forintov.

Želal si, aby sa v tomto inštitúte mali dievčatá možnosť vzdelávať sa nie iba cirkevnom duchu, ale aj v domácich prácach, šití, pletení, pečení chleba, praní a naučili sa pravidlá manželského a materského života. Mali byť vychované ako do slobodného života, tak aj do života vydatej ženy.

Dva roky po smrti Michala Flengera bola vďaka jeho daru založená na Flengerovej ulici vyššia dievčenská škola. Na tomto mieste fungovala škola fungovala iba veľmi krátko. Jej druhým dočasným miestom bol Flengerov dom a tretím Šimorova škola.

Prvou riaditeľkou bola Jánossy Gludovics Charitas, po jej smrti sa stala riaditeľkou jej dcéra Ilona.

V roku 1894 sa škola zmenila na obecnú školu.

Svoje trvalé miesto však našla v novej budove, postavenej v roku 1900. Otvorila sa v nej 4-triedna dievčenská škola, ktorá sa stala známa pod názvom Flengerova škola.

V roku 1912 bola postavená poschodová internátna časť budovy na mieste pôvodného domu Michala Flengera. V tomto internáte získali ubytovanie dievčatá z okolia Nových Zámkov, ale aj dievčatá z mesta.

Rodina Flengerových patrila k spoločensky významnejším rodinám Nových Zámkov.

Keď v roku 1911 plynári ukladali potrubia v rímskokatolíckom kostole, pracovníci náhodou narazili na kryptu pri bočnom vchode do kostola. V nej sa nachádzali dokumenty z roku 1877 písané v latinčine. Obsahovali cenné detaily o tom, ako boli robené rekonštrukčné práce po spadnutí veže kostola po orkáne v roku 1867. A práve v tejto krypte bol pochovaný aj Jozef Flenger, pravdepodobne brat alebo bratranec Michala Flengera.

A Michal Flenger, donor a zakladateľ „Flengerky“, je pochovaný vedľa Antona Bernoláka pri Kaplnke Sv.Trojice na Bernolákovom námestí.
(zdroj: Vágovits Gyula, Közművelődés Újvárban, 1975)

💬Ďakujem pani riaditeľke a zamestnancom Špeciálnej základnej školy v Nových Zámkoch za ochotu, cenné informácie a za sprístupnenie priestorov školy.
💬Za cenné dokumenty a dobové fotografie ďakujem môjmu obľúbenému Občianskemu združeniu Novozámocký fotoalbum o.z., nzalbum.sk

Novozámocké neobyčajnosti

26/01/2026

19/06/2024

20/04/2024

17/02/2024

09/02/2024

31/12/2023

24/06/2023

04/06/2023

12/05/2023

28/04/2023

Address

Website

Alerts

Contact The Business

Shortcuts

Share

Category