03/04/2026
Od malých dievčatiek si v sebe každá nesieme akési porovnávanie, súťaživosť a pocit „neúplnosti“.
Učíme sa byť čo najlepšie, poslušné, najkrajšie... a často aj nenápadne lepšie než ostatné dievčatá okolo.
Mnohé z nás boli vedené k tomu, aby sme boli „dosť dobré“ – často nie pre seba, ale pre očakávania druhých. Pre rodičov, ktorí možno len chceli to najlepšie, no zároveň do nás nevedome premietali svoje vlastné nenaplnené sny ❤️🩹
A tak sme sa naučili, že láska prichádza často iba po výkone. Po úspechu. Po tom, keď splníme, čo sa od nás čaká.
Vnútro nás teraz kvôli tomu tlačí byť viac - krajšie pre mužov, výkonnejšie v office, pokojnejšie v spoločnosti, dokonalejšie jedna pred druhou. A zároveň nám potichu našepkáva, že stále nie sme dosť 🫥
A tak sa strácame samy sebe. Prispôsobujeme sa, zjemňujeme svoje hrany, skrývame to, čo by mohlo byť „príliš“ pre iných.
Učíme sa byť pre okolie prijateľné, namiesto toho, aby sme boli pravdivé. Zapadnúť namiesto toho, aby sme sa cítili doma samy v sebe 👥
No niekde hlboko to v nás stále žije a ja to viem.
Je to postupné učenie znova počúvať samú seba. Dovoliť si spomaliť, cítiť čo cítime a nebyť dokonalé. Dovoliť si byť s inými ženami v úprimnosti.
A hlavne, počúvať a ctiť svoje telo & cykly 💖
