Batoh Zážitkov

20/11/2025

Raňajky na hoteli Imperial boli ako inak kráľovské a pred nami dlhá cesta až k hranici s Čínou, tak sme sa extra nezdržiavali. Keďže niektorým z nás to stálo a niektorým krútilo, naša cesta mala niekoľko technických prestávok. Boli sme cca 40 minút od našej ďalšej zastávky, keď sa aj naše auto rozhodlo, že potrebuje tiež technickú prestávku. Na kopci za zákrutou zrazu auto z ničoho nič zhaslo a začalo štrajkovať. Spravili sme základnú kontrolu nafta, olej, baterka, no všetko sa zdalo v poriadku. Cca 6:00 hod. ráno slovenského času som sa rozhodla využiť pomocníka na telefóne, autoservis maxocars. V praxi to znamenalo, že som zobudila svojich rodičov, otec cez telefón popočúval ako nám neštartuje auto, a poradil zísť na voľnobehu do najbližšej dediny, nechať auto v pokoji na rovine a o 20 min. skúsť naštartovať. Uviesť do praxe túto radu bolo náročné, keďže nefungoval posilňovač riadenia a posilňovač bŕzd. Ako som už uviedla auto bolo v kopci, takže sa jednalo o celkom samovražebnú misiu, ktorej sa ujal Lukáš s Patrikom. V jednej zákrutke sme skoro lizli zvodidlá, aj to po mojej veľkolepej rade nech to pustí a rozbehne sa čo najviac 😅. Auto sme bez ujmy odstavili pri ceste a neostalo nič iné ako volať do požičovne. Opätovne sme sa spojili cez FaceTime a začala rada otázok -máte dosť nafty ? Je dosť oleja ? Nevybila sa baterka ? ..Takže sme mu vysvetlili, že nič z toho sa nestalo ani to nie je problém, ktorý by sme vedeli vyriešiť, takže bude musieť niekoho poslať. Povedal, že sa spojí s niekým z najbližšej dediny a pošle ho za nami.

18/11/2025

Vstávanie na lodi bolo veľmi príjemné. Také výhľady ako sme mali priamo z postele nikdy neomrzia. Okrem toho, nás zas raz čakali vynikajúce raňajky, len Mirkovi stredomorská kuchyňa nešmakovala. Na raňajkách nás po včerajšom vystúpení spoznávala celá loď, takže nás privítali obrovským aplausom. Po raňajkách sme sa vybrali loďou k pevnine na krátku cyklistiku k tradičnej Vietnamskej dedinke. Cesta viedla cez totálnu džungľu. V dedinke si Lukáško nechal poštekliť nožičky rybkami a vrátili sme sa späť na loď smerom do prístavu. Auto nám chvalabohu kľúčom neobtiahli, ale miestni Vietnamci pri ňom celý čas stepovali, aby od nás získali parkovné. Lukáš s Romanom im vysvetlili, že je to dohodnuté s našou boat crew a nemali by sme platiť nič. Nasadli sme do auta a pohli sme sa. Pani ulice, Lui Chun, spozorovala, že odchádzame bez platenia, čo sa jej nepozdávalo, rýchlosťou blesku nasadla na skúter a skrížila nám cestu. Keďže Lui Chun nemala pri sebe svoj základný komunikačný kanál - kalkulačku, radšej sme jej bez vysvetľovania zaplatili. Vybrali sme sa na cestu do mesta Lang Son, po ceste sme bookli hotel Imperial, ktorý bol tak luxusný, že sme nadobudli pocit, že sme minimálne na audiencii u kráľa. Ubytované v ňom boli všetky miestne celebrity, a to sme ešte nevedeli, že k nim patríme. Zložili sme sa a vybrali do ulíc. Naše vystúpenie na lodi včera bolo tak dobré, že sa z nás vo Vietname z večera do rána stali celebrity. Na uliciach nám všetci kývali, zdravili sa, odvážnejší sa spýtali aj nejakú otázku. S malou Juliou som hodila aj small talk a keďže bola smelšia ako ostatní, požiadala ma aj o selfie, s čím som ochotne súhlasila. Júlia skoro lietala od šťastia, že som sa s ňou odfotila, rozutekala sa rovno do premávky, rýchlo sa pochváliť ostatným kamarátom so svojím úlovkom, až sme sa báli, že ju niečo semelie. Mirko poznamenal, že sa akosi rýchlo rozniesla správa o tom, že sme sa z lode presunuli do mesta. Fanúšici boli na každom rohu, nabudúce si do Vietamu prinesiem podpis karty.

17/11/2025

Raňajky na našom ubytovaní boli na prekvapenie všetkých pripravené načas. Najedli sme sa a vybrali na cestu do prístavu, čakala nás plavba do zátoky Ha Long Bay. Keďze sme nestíhali, v prístave sme sa rozdelili na dve skupinky. Prvá mala za úlohu zabezpečiť poživeň a druhá peniaze, pretože Romanovi bolo treba vytiahnuť keš medzi ruky, na nanuky. V druhej skupinke bol Lukáš, Kája a Roman. Loď mala z prístavu odísť o 11:45, v prístave boli zápchy a najbližší automat bol vzdialený cca 4 min. autom. Lukáš zobral Káju s Romanom o 11:00 k automatu, ktorý mal byť 20m od auta, za najbližším rohom. Keď sa chlapci, cca pól hodinu nevracali, Lukáš bez internetu, v miernom stresíku začal hľadať najbližšiu wi-fi, aby dal skupinke jedna vedieť, že Mirko s Romanom sú nezvestní a on by chcel naozaj stihnúť loď. Tak sme mu povedali nech sa na nich vyjebe, že budeme mať viac miesta v kajutách. Medzi časom bola skupinka číslo jedna v honbe, za čo najväčším počtom fliaš vodky, na osobu aký je možné zohnať. Miestna manažérka predaja Lui Chun, ktorá, ako sa ukázalo neskôr mala viac funkcií, s nami začala kšeftovať. Vo Vietname angličtina moc nefunguje, takže sme na to išli cez čísla. Lui Chun si zobrala kalkulačku a začali ťažké matematické úlohy, permutácia na slovo vodka v kombinatorike s dolárom na druhú jej vyšlo 30$, tento výpočet sa nám nepozdával, takže sme spravili trošku jednoduchší, a to 30$ deleno 2 x 3ks, čo bol pre Lui Chun stále dobrý deal, takže sme si podali ruky a obchod bol uzatvorený. Keďže nás Lui Chun nechcela, ako sa to povie.., skúsme po Slovensky: “odrbať”, ešte to 10x prepočítala, všetko nám očami, rukami a číslami na kalkulačke ukázala, utrela prach z fliaš vodiek a išli sme spokojní so splnenou úlohou.

16/11/2025

Po výdatnom spánku, konečne v polohe ležmo sme sa vybrali do mestečka Ninh Binh. Tento deň sa niesol v duchu tankovačka, bicyklovačka, bazénovačka, ale poďme pekne poporiadku. Prvá naša zastávka bola cca na hodinku a pól na miestnej pumpe – a nie, nemali tam žiadne občerstvenie, ani liquor shop, kde by nás vcuclo. Problém nastal hneď na úvod, pri otváraní nádrže. Po zhruba 20-tich minútach márneho snaženia, nám miestny pumpár jemne naznačil, že by sme to možno mali skúsiť niekde bokom, pretože mu blokujeme stojan.
Na pumpe bolo asi 5 miestnych obsluhujúcich pracovníkov, každý z nich sa s rovnakým nadšením pokúšal pomôcť, ale všetky pokusy boli neúspešné, tak sme teda spustili facetime s prenajímateľom, ten si hodil pokec s miestnymi a nechal to na nás. Situáciu vyriešil až Roman, keď voľne ležiacim plastom vypáčil dvierka nádrže, poďa škrabancov okolo dvierok sme neboli prví, kto sa musel s týmto rébusom popasovať. Po dvoch hodinkách cesty a pár dúškoch vodky sme sa dostali do Ninh Binh. Správne naladení sme si objednali bicykle, zdatnejší klasické, Roman elektro, čo sa mu vypomstilo hneď po prvom kilometri, keď došla baterka 😅. Úplne ho nepotešilo ani to, že sme sa rozhodli vyšľapať na bicykli až k štartu túry na vyhliadku Hang Mua. Ostatní si bicyklovačku celkom užívali až na Palina, ktorý sedel na bicykli prvý krát po 15-stich rokoch a doteraz má problém obsedieť. Vystúpili sme na Hang Mua, pofotili sme sa, podronovali sme a vydali sme sa smerom na ubytovanie. Ešte sme mali na pláne bazénovačku ale slnko už pomaly zapadalo. Západy slnka sú tu celkom skoré, okolo 17:15. Romča: a čo sme sa dnes tak zdržali, to tá pumpa, že ? Strašne dlho sme tam boli. Romča celkovo nemá rada zbytočné prestoje. Lukáš: Hej, ale bez tejto zastávky by sme sa nikam nepohli. Pamätáte si na mierne napätie medzi Palinom a Romanom zo včera ? Skutočne malo dohru. V aute sa strhla taká hlasná výmena názorov, že ju musel Lukáš v obave pred roztrhnutím svojho ušného bubienka uzemniť. My ostatní sme sa na tejto etúdke celkom pobavili a ocenili jednotlivé herecké výkony.

15/11/2025

V Hanoji sme si dali povinnú jazdu Ho Či Minovo mauzóleum, pagodu Tran Quoc a najväčší bizár - train street, jedná sa o veľmi úzku ulicu, po stranách ktorej sú kaviarničky, pred ktorými posedávajú turisti asi 12 milimetrov od koľajiska, cez ktoré pravidelne premáva vlak. Ak už Vás má zrolovať vlak, tak jedine s kávičkou či pivkom v ruke. Príchod vlaku spoznáte veľmi jednoducho: zrazu Vám začína mysteriózne miznúť stolička spod zadku, pivo z ruky, až sa v okamihu celá ulica vyprace rýchlosťou svetla. Miestni Vás následne s úsmevom na tvári a jemnosťou rozbehnutého medveďa natlačia do hlbín svojej kaviarne, kým okolo Vás prefrčí vlak. Keďže náš suggar dadyy má peniaze vždy rád pokope a roztopašný Paľo sa rozhodol zaplatiť za celú skupinu, vo vzduchu bolo cítiť istý náznak mierneho problému. Roman: Vieš za čo ideš platiť ? Paľo: Nie ja neviem, čo sme mali. Roman: 10 pív a 2ks hranoliek. Paľo: Ja neviem čo sme si dali chápeš, zaplatím koľko chce. Roman: 10 pív a 2 ks hranoliek. Paľo: Čo ? Roman: Hovorím ti 10 pív a 2 ks hranoliek. Paľo: Už som zaplatil. Roman: A vieš, za čo si zaplatil ? Paľo: Nie, veď ja neviem čo sme mali a aj tak im nerozumiem. Suggar daddy tlak 200 na 150, rumeň v tvári a para z uší. Výmena názorov na koľajisku bola po tomto v zásade ešte mierna, ale verte mi, bude dohra.

13/11/2025

Ahojte, po dlhšom čase partia zase na cestách 🥳🥳. Cesta bola taká, že uffffff. Na 12-hodinovom lete sme sa celkom rozšupli, v istých momentoch bola veľmi frekventovaná cesta uličkou smerom k wc. Chvalabohu pán Ševčík bol stále na stráži a wc bolo vždy dostupné, aj keď nie vždy bolo celkom jednoduché sa z neho dostať. Tieto momenty však ocenili naši spolucestujúci, ktorí si mohli konečne vydýchnuť a vychutnať krátke ale výživné - tichúčko. Prestup sme mali na jednom z najkrajších letísk sveta, v Singapure, aj keď sme sa urputne snažili nájsť vodopád uprostred letiskovej haly, jediné čo sme videli boli nekonečné uličky pokryté kobercami ako v každom priemernom kasíne, a tak ich bolo aj cítiť. Precvičili sme jógu, predovšetkým Mirkovu obľúbenú asanu -mačací chrbát a hej hou vytrápiť sa na ďalší, finálový let. Po príchode nás čakal Hong Chui Chang Chči alias Smejko s našim autom. Napriek skutočnosti, že sme si objednali 8 miestne auto, prišlo 7 miestne aj so Smejkom, takže sme započali debatu o podstatných a menej podstatných členkoch skupiny, bez ktorých môže skupina spokojne pokračovať ďalej. Hádajte kto ostal na ocot 🤔….

02/11/2025

V poslednom čase sa nám roztrhlo vrece z 30tnikmi. A ako je už našim dobrým zvykom darčeky boli prevažne cestovateľské. Toto málo sa zachovalo z troch mega skvelých city tripov Miláno, Kodaň a Edinburg. Ďakujem kamoši zase nám raz bolo krásne.

Copenhagen, Edinburgh, Milan trip Music: Steve Miller Band - Abracadabra

25/04/2025

Náš deň v Marakeshi začal rozobratím tém ako plochozemci, vojna na Ukrajine, atentát na nášho obľúbeného premiéra a podobne. Naša partia je vyvážená ako každá dobrá politická relácia po gossips ráne s Adela show, museli prísť na pretras zásadné témy sveta. Po tejto diskusii sme sa vybrali na miestny trh, čo nás po trhu vo Feze už extra ničím nezaujalo, a tak sme sa rozhodli ísť spoznávať Marakesh. Keďže sme nemali v pláne sa v Marakeshi extra zdržiavať, spýtali sme sa chatu gpt čo nám odporúča vidieť. Mali sme na výber Majorelle Garden exotické záhrady, ktoré kedysi vlastnil Yves Saint Laurent 30 min. pešo na jednu stranu, s alertom, že lístok odporúča kúpiť dopredu alebo Bahia Palace s nádhernými záhradami a interiérmi, ktorý ukazuje tradičnú marockú architektúru 2 min. pešo. Ako obvykle, vybrali sme si dlhšiu, za to horšiu cestu. Upozornenie o potrebe zakúpiť si lístok vopred sme úspešne odignorovali a na mieste sme zistili, že najbližší voľný vstup je o týždeň. Tak pól hodinky kráčania naspäť. Bola som veľmi smutná, že sme sa tam nedostali, tak mi chlapci sľúbili ako náplasť kúpu YSL kabelky. Ešte že netušia koľko stojí. Po tomto fiasku sme sa rozhodli presunúť späť na začiatok nášho výletu do mesta Agadir. Medzitým v aute: Paľo: Zastavme, lebo nemáme vodku. Lukáš: Čo by sme stáli, vytiahni z kufra. Paľo: Ty si to predstavuješ ale to je riadne ťažké. Lukáš: Čože by to bolo ťažké len sa natiahneš a isto budeš mať v ruke vodku,..veľmi ľahké.

24/04/2025

Ráno po našej mini párty bolo ťažké, keďže sa po 40 minútach elektrina opäť obnovila, tak sa to trošku pretiahlo. Asi si viete predstaviť. Večer sme sa dohodli, že vstaneme o 6:30, pretože máme pred sebou náročný deň 3 zastávky a 7-hodinový presun. Asi tušíte, že sa nám to úplne nepodarilo. Vstali sme cca o ôsmej, všetci okrem šoféra a teraz prišla na rad dilema zobudíme ho a vysype nás v nabližšej zákrute, keďže je ešte nacenganý alebo ho necháme pospať a vzdáme sa nejakej tej zastávky. Vybrali sme si bezpečnejšiu variantu. S Paľkom a Mirkom sme sa vybrali po raňajky. Nemuseli sme ísť ďaleko, keďže náš hotelový komplex obsahoval aj obchody, takže o 5 minút sme boli späť aj s nákupom. Poprosili sme Paťka nech zvrtne nejaké tie omelety a zatiaľ sme si zapli Adela show. Dozvedeli sme sa zaujímavosti ako to, že Michaela Kocianová má urobené zuby alebo to, že Marína Georgievová, niekdajšia miss Slovensko prešla duchovným prerodom. Raňajky na stole, bol čas zobudiť šoféra. Keď hladným mužom sľúbite jedlo, nemusíte ich dlho presviedčať. Po vete poď sa najesť lebo ti nič neostane Lukáško vystrelil ako guma na Mirkových trenírkach. Takže zhruba s 5 hodinovým meškaním opúšťame naše honosné ubytko. Posledný ide Paľo s otázkou: A dvere mám zavrieť ? Ostatní: Čo myslíš ?….

23/04/2025

Pamätáte si ako sme išli na púšť ? Tak tento krát sme posunuli latku vyššie. Tí čo sa už nezmestili do auta šup h**e na strechu. Cesta bola asi taká, že au, júj, ach, och, ich, do piče a podobne. Naše zadky sa z toho budú ešte dlho spamätávať. Omínalo nás snáď všade. Možno ste ešte nezabudli príbeh z Maroka z 2019, keď sa Kubík zahral v Sahare na Rally Dakar a zapadol. To isté sa stalo aj nášmu miestnemu šoférovi. Aj majster tesár sa utne. Chlapci nelenili a išli tlačiť. Úspešne. Po ceste k ďalšiemu bodu programu sme sa zastavili obzrieť ešte priehradu Al Hassan. Keďže voda je v Maroku nad zlato, bola strážená viac ako ten najdôležitejší strategický bod v Rusku. Ďalšie ráno sme sa túlali uličkami mesta Fez. Na trhu sme sa zastavili v miestnom stánku na raňajky, 5x čerstvo vypražená šiška na sladko aj na slano vyšla na 1,50€. Naše kroky viedli do miestnej kožiarne. V uličkách Fezu sme celkom blúdili ale miestni si nás odchytili a zaviedli kde bolo treba. Tour po výrobni bola zdarma s vidinou, že zarobia na výrobkoch a aj sme si chceli niečo kúpiť, kým sme nezistili, že miestne výrobky sú síce kvalitné ale fashion bola asi taká ako v roku 2010 na trhoch v Jablonke. Vyskúšala som si jeden kabát čo bola chyba, pretože náš guide bol pripravený začať hru zjednávanie ceny ani za toho sme mu nevedeli vysvetliť, že to nie je o cene. Po kožiarni sme si sadli na roof top a pri čaji sledovali uličky trhu. Ďalšia naša zastávka bola v meste Rabat. Podľa Lukáša sa malo jednať o klasickejšie, historickejšie mesto. Ešte sme ani len nevošli do mesta a z diaľky sme videli 250 metrový mrakodrap (najvyššia budova v celej Afrike), opernú sálu navrhnutú samotnou Zahou Hadid, po celom meste jazdili električky a chodníky boli tak naleštené, že Lukáš z toho padol na zadok (doslova). Okrem jednej starovekej hradby na tomto meste nebolo nič historické. Lukáško je ročník 99, pre neho sú už mrakodrapy a futuriscké stavby starina.