Kúzlo Španielska

Name: Kúzlo Španielska
Address: San Bartolomé de Tirajana, Spain, ES
Telephone: +34635232849
Price range: £

Llamar Cómo llegar Página web Contactar con la empresa

Objavte jeho kúzlo.

Miesto, kde história rozpráva príbehy dávnych čias a príroda očarí svojou nekonečnou krásou. Španielsko v sebe spája bohaté dedičstvo, kultúru plnú vášne a krajinu, ktorá vás vždy znovu a znovu uchváti. Španielsko je miesto, kde história rozpráva príbehy v kameni starých ulíc a príroda očarí tichom hôr, šumom mora i vôňou slnkom zaliatych polí. Španielsko je krajina, kde sa minulosť prelína s krásou prítomnosti a každý okamih nesie svoje kúzlo.

01/11/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 1. november

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1478 – Pápež povoľuje vznik španielskej inkvizície

Dňa 1. novembra 1478 vydal pápež Sixtus IV. bulu Exigit sincerae devotionis affectus, ktorou umožnil zriadenie inkvizície v Kastílskom kráľovstve. Stalo sa tak na žiadosť katolíckych panovníkov Izabely I. Kastílskej a Ferdinanda II. Aragónskeho, ktorí sa usilovali o náboženské zjednotenie svojich území. Pápež im udelil právomoc vyberať inkvizítorov, čím sa vytvoril základ inštitúcie, ktorá sa v nasledujúcich storočiach stala jedným z najtemnejších symbolov španielskych dejín.

Samotná bula ešte neznamenala okamžité spustenie inkvizičných tribunálov. Prví inkvizítori boli vymenovaní až v roku 1480 a svoj úrad začali vykonávať v Seville. Inkvizícia sa zameriavala najmä na ľudí podozrievaných z odklonu od katolíckej viery, predovšetkým na konvertitov zo židovstva, ktorí údajne tajne dodržiavali židovské náboženské zvyky. Jej vznik odrážal predstavu katolíckych panovníkov, že náboženská jednota je nevyhnutným predpokladom politickej stability kráľovstva.

📅 1661 – Zomiera trojročný princ Filip Próspero

1. novembra 1661 zomrel v Madride vo veku iba troch rokov Filip Próspero Španielsky, princ astúrsky a syn španielskeho kráľa Filipa IV. a jeho druhej manželky Márie Anny Habsburskej. Narodil sa 28. novembra 1657 a jeho príchod na svet priniesol kráľovskému dvoru veľkú nádej. Po smrti princa Baltazára Karola v roku 1646 totiž španielska monarchia dlhé roky zápasila s neistým nástupníctvom a narodenie ďalšieho mužského dediča bolo považované za mimoriadne dôležité.

Filip Próspero však od narodenia trpel zdravotnými problémami a jeho život sa skončil skôr, než mohol naplniť očakávania, ktoré doňho vkladala kráľovská rodina. Len päť dní po jeho úmrtí, 6. novembra 1661, sa narodil jeho mladší brat Karol, budúci kráľ Karol II. Práve on sa stal posledným španielskym Habsburgom na tróne, no ani jeho manželstvám sa nepodarilo zabezpečiť priameho dediča.

📅 1700 – Smrť Karola II. ukončuje vládu španielskych Habsburgovcov

1. novembra 1700 zomrel v Madride kráľ Karol II., posledný panovník španielskej vetvy habsburskej dynastie. Na trón nastúpil ešte ako malé dieťa a jeho vládu sprevádzali zdravotné problémy i zložité politické pomery. Keďže nemal potomkov, otázka nástupníctva sa postupne zmenila na jeden z najväčších diplomatických sporov vtedajšej Európy.

Vo svojom poslednom testamente určil za nástupcu Filipa z Anjou, vnuka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Toto rozhodnutie otvorilo cestu Bourbonovcom na španielsky trón, no zároveň vyvolalo obavy, že Francúzsko a Španielsko by sa mohli dostať pod spoločnú dynastickú moc. Nasledovala vojna o španielske dedičstvo, ktorá trvala od roku 1701 do roku 1714 a zasiahla veľkú časť Európy.

📅 1755 – Ničivé zemetrasenie a cunami zasahujú španielske pobrežie

Ráno 1. novembra 1755, medzi 09:30 až 09:40, postihlo oblasť juhozápadne od mysu Svätého Vincenta v Atlantickom oceáne jedno z najsilnejších zemetrasení zaznamenaných v európskych dejinách. Katastrofa, ktorá sa preslávila najmä zničením Lisabonu, mala vážne následky aj v Španielsku. Silné otrasy pocítili obyvatelia veľkej časti Pyrenejského polostrova a následné morské vlny zasiahli andalúzske pobrežie Atlantického oceánu, predovšetkým oblasti Cádizu a Huelvy a o hodinu neskôr aj pobrežie Kanárskych ostrovov.

Podľa údajov španielskeho Národného geografického inštitútu sa na území Španielska uvádza 61 obetí zemetrasenia a ďalších 1 214 obetí cunami.

📅 1977 – Princ Filip dostáva v Covadonge symboly následníka trónu

1. novembra 1977 sa v astúrskom pútnickom centre Covadonga uskutočnila slávnosť na počesť mladého princa Filipa, dnešného španielskeho kráľa Filipa VI. Za prítomnosti svojich rodičov, kráľa Juana Carlosa I. a kráľovnej Sofie, prijal symboly spojené s titulom princa astúrskeho, ktorý tradične patrí následníkovi španielskej koruny.

Výber Covadongy nebol náhodný. Toto miesto je v španielskej historickej tradícii spájané s Pelayom a začiatkami kresťanského odporu proti moslimskej nadvláde na Pyrenejskom polostrove. Samotný titul princa astúrskeho Filip získal už v januári toho roku, novembrový obrad bol symbolickým aktom uznania v Astúrii.

🤔 Na záver jedna zaujímavosť. Prvý november predstavuje zvláštnu zhodu dátumov v dejinách španielskych Habsburgovcov. V tento deň zomreli dvaja synovia kráľa Filipa IV. V roku 1661 zomrel iba trojročný princ Filip Próspero, nástupník trónu a presne o 39 rokov neskôr v roku 1700 aj jeho mladší brat kráľ Karol II.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📚 Ak vás zaujímajú dejiny Španielska, sledujte Kúzlo Španielska na Facebooku. Každý deň vám priblížime zaujímavé udalosti, významné osobnosti a príbehy, ktoré formovali túto fascinujúcu krajinu.

📷 Pečať španielskej inkvizície. Na oboch stranách kríža symbolizuje meč zaobchádzanie s kacírmi a olivová ratolesť zmierenie s kajúcnikmi. Okolo štítu je nápis „EXURGE DOMINE ET JUDICA CAUSAM TUAM PSALM 73.“, čo je latinský výraz, ktorý v preklade do znamená: „Povstaň, Bože, obhaj svoju vec, Žalm 73“.

📷 Španielsky maliar Diego Velázquez namaľoval princov portrét v roku 1659. Obraz dnes patrí do zbierok Kunsthistorisches Museum vo Viedni. Na portréte vidíme Filipa Prospera ozdobeného amuletmi, ktoré ho mali podľa vtedajších predstáv chrániť pred chorobami a nešťastím.

📷 Portrét Karola II. od Juana Carreña de Mirandu na radnici v Seville.

📷 Súčasné námestie Plaza del Triunfo v Seville bolo až do 18. storočia známe ako „Plazuela de la Lonja“, teda rybí trh. Rok po zemetrasení bol na počesť Panny Márie Patrónky postavený pamätník so sochou Panny Márie s dieťaťom. Autorom je José Tomás Zambrano.

Na pamätníku sa nachádza nápis: „V sobotu 1. novembra 1755 o 10:00 hod. došlo k všeobecnému a desivému zemetraseniu, o ktorom sa verilo, že spustošilo mesto a pochovalo jeho obyvateľov v ruinách, pretože budovy sa prudko triasli a niektoré sa zrútili, vrátane častí kostolov. V patriarchálnom kostole sa s hrôzou zrútili časti klenieb a spadli piliere veže. Hoci tam bolo prítomných nespočetné množstvo ľudí, nikto nebol zranený. V celej Seville zahynulo iba 6 ľudí, ostatní vďačia za svoje životy a samotnú existenciu mesta patronátu Najsvätejšej Matky Božej a Milosrdnej Márie, na ktorej počesť a z ktorej večnej vďačnosti dekan a kapitula nariadili postaviť tento pamätník.“

Odvtedy sa zachoval zvyk sláviť ďakovnú omšu každý rok 1. novembra na tomto malom námestí pred pamätníkom pri budove Archivos General de Indias, teda na mieste, kde sa skončila katedrálna omša, prerušená seizmickou udalosťou.

📷 Deväťročný Filip prevzal atribúty titulu kniežaťa z Astúrie 1. novembra 1977 z rúk vtedajšieho opáta z Covadongy, Emilia de la Huerga.

31/10/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 31. október

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1615 – Cervantesovo venovanie druhého dielu Dona Quijota

31. októbra 1615 je datované venovanie, ktorým Miguel de Cervantes Saavedra adresoval druhý diel svojho slávneho románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha grófovi z Lemos, jednému zo svojich významných ochrancov. V texte Cervantes narážal aj na falošné pokračovanie Dona Quijota, ktoré predtým vydal neznámy autor pod menom Alonso Fernández de Avellaneda. Nešlo však o deň, keď Cervantes dokončil písanie románu – podľa Španielskej národnej knižnice mal druhý diel hotový už koncom roka 1614. Jednalo sa ale o posledný krok pred jeho vydaním.

📅 1850 – Otvorenie nového sídla španielskeho parlamentu

Madrid sa 31. októbra 1850 stal dejiskom významnej udalosti španielskeho parlamentarizmu. Kráľovná Izabela II. slávnostne otvorila novú budovu Kongresu poslancov, ktorá vznikla podľa projektu architekta Narcisa Pascuala y Colomera. Stavba na námestí Plaza de las Cortes poskytla parlamentu stabilné sídlo po období, keď sa jeho zasadnutia konali na rôznych miestach. Monumentálna budova s výrazným stĺporadím sa postupne stala jedným zo symbolov politického života španielskeho hlavného mesta.

📅 1873 – Zadržanie parníka Virginius

31. októbra 1873 zadržala španielska vojnová loď Tornado v blízkosti Jamajky parník Virginius, ktorý prevážal mužov a materiál určený kubánskym povstalcom bojujúcim proti španielskej nadvláde. Na Kube už od roku 1868 prebiehala desaťročná vojna za nezávislosť a konflikt postupne zasahoval aj do medzinárodných vzťahov. Zadržanie lode vyvolalo vážnu diplomatickú krízu, do ktorej vstúpili Spojené štáty a Veľká Británia.

📅 1950 – OSN otvára cestu k ukončeniu diplomatickej izolácie Španielska

Po druhej svetovej vojne zostávalo Španielsko pod vládou generála Francisca Franca v medzinárodnej izolácii. Organizácia Spojených národov v roku 1946 odporučila svojim členským štátom stiahnuť z Madridu svojich veľvyslancov a ministrov, pretože Francov režim vnímala ako dedičstvo autoritárskeho usporiadania spojeného s fašistickými mocnosťami. 31. októbra 1950 však schválil príslušný výbor Valného zhromaždenia OSN návrh na zrušenie tohto odporúčania. Samotné Valné zhromaždenie prijalo toto rozhodnutie 4. novembra. Za zmenou postoja stáli aj strategické záujmy západných krajín v čase začínajúcej studenej vojny, keď poloha Španielska získavala čoraz väčší význam.

📅 1978 – Schválenie španielskej ústavy

31. októbra 1978 schválili obe komory španielskeho parlamentu konečné znenie novej ústavy. Krajina sa v tom čase nachádzala v období demokratickej transformácie po smrti Francisca Franca v roku 1975 a po desaťročiach autoritárskeho režimu hľadala nové politické usporiadanie. Ústava vznikala rokovaniami predstaviteľov rôznych politických prúdov a mala vytvoriť základ demokratického štátu, ochrany práv občanov i fungovania parlamentnej monarchie. Španielski občania ju následne schválili v referende 6. decembra 1978 a do platnosti vstúpila koncom toho istého roka.

📅 2005 – Narodenie princeznej Leonor

V Madride sa 31. októbra 2005 narodila Leonor de Borbón y Ortiz, prvorodená dcéra vtedajšieho princa Filipa a princeznej Letizie. V čase jej narodenia vládol Španielsku jej starý otec, kráľ Juan Carlos I., zatiaľ čo jej otec bol následníkom trónu. Situácia sa zmenila v júni 2014, keď Filip nastúpil na trón ako kráľ Filip VI. a Leonor sa stala následníčkou španielskej koruny s titulom princeznej astúrskej. Dnes sa pripravuje na budúcu úlohu hlavy štátu a jej život predstavuje jednu z najvýraznejších kapitol súčasnej španielskej monarchie.

📅 2023 – Princezná Leonor dosahuje plnoletosť a skladá ústavnú prísahu

Presne v deň svojich osemnástych narodenín, 31. októbra 2023, zložila princezná Leonor pred španielskym parlamentom prísahu vernosti ústave. Ceremónia sa konala v Kongrese poslancov za prítomnosti kráľa Filipa VI., kráľovnej Letizie a infantky Sofie. Nešlo iba o symbolickú oslavu narodenín, ale o významný ústavný okamih spojený s postavením následníčky trónu a jej budúcou zodpovednosťou.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📚 Ak vás zaujímajú dejiny Španielska, sledujte Kúzlo Španielska na Facebooku. Každý deň vám priblížime zaujímavé udalosti, významné osobnosti a príbehy, ktoré formovali túto fascinujúcu krajinu.

📷 Obálka prvého vydania druhé dielu románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha. Kniha bola vydaná niekoľko dní po podpísaní venovania.

📷 Budova Kongresu poslancov.

📷 Schválenie novej ústavy v Senáte 31.10.1978.

📷 Jedna z prvých fotografií princezny Leonor.

📷 Princezná Leonor skladá ústavnú prísahu.

31/10/2026

Dnes, 31. októbra, oslavuje narodeniny Leonor, princezná astúrska a dedička španielskeho trónu.

Do ďalších rokov života jej prajeme veľa zdravia, šťastia, osobnej spokojnosti a múdrosti na ceste, ktorá ju raz privedie na španielsky trón.

¡Feliz cumpleaños, princesa Leonor!

30/10/2026

Krištof Kolumbus: Kedy sa skutočne narodil?

Niektoré historické záhady sa neskrývajú v zabudnutých hrobkách ani v stratených pokladoch. Niekedy sa týkajú aj človeka, ktorého meno poznajú na celom svete. Práve dnes, 30. októbra, sa v niektorých zdrojoch objavuje dátum narodenia Krištofa Kolumba. Lenže keď sa človek začne pýtať, odkiaľ tento dátum pochádza, narazí na príbeh plný rozdielnych údajov, starých dokumentov a historických dohadov.

Čo vieme s istotou, Kolumbus sa narodil v Janove. Najčastejšie sa ako dátum jeho narodenia uvádza rok 1451. Presný deň a mesiac jeho narodenia však nepoznáme. Je to trochu paradoxné: ide o jedného z najznámejších moreplavcov v dejinách, ktorého plavba v roku 1492 pod záštitou kastílskej kráľovnej Izabely I. a aragónskeho kráľa Ferdinanda II. zásadne ovplyvnila dejiny Európy i Ameriky, no ani základný údaj o jeho narodení nedokážeme s istotou potvrdiť.

Rok 1451 je najčastejšie prijímaný, ale nie všetky staršie pramene a historické výklady sa zhodujú. Španielsky portál štátnych archívov PARES upozorňuje, že presný dátum narodenia nie je známy a že v literatúre sa v minulosti objavovali rôzne roky. Talianska encyklopédia Treccani v staršom hesle Enciclopedia Italiana uvádza obdobie od 26. augusta do 31. októbra 1451. Jej neskorší Dizionario Biografico degli Italiani pracuje s rokom 1451, ale konkrétny deň ani mesiac neurčuje. Podobne aj Encyclopedia Britannica uvádza rok 1451 a konštatuje, že presný dátum narodenia nie je zaznamenaný.

Odkiaľ sa teda vzalo práve obdobie, do ktorého spadá 30. október Odpoveď sa skrýva v dokumentoch z Janova, ktoré zachytávajú Kolumbov vek v rôznych obdobiach jeho života. Jeden z nich, datovaný 31. októbra 1470, uvádza, že mal viac než 19 rokov. Ďalší dokument z 25. augusta 1479 obsahuje údaj, podľa ktorého mal približne 27 rokov. Historici sa pokúšali tieto informácie porovnať a vypočítať z nich pravdepodobný dátum narodenia. Výsledkom však nebol jeden bezpečne potvrdený deň, ale časové rozpätie, ktoré niektoré interpretácie ohraničujú koncom augusta a koncom októbra 1451. Aj preto sa v niektorých zdrojoch objavuje 30. október, zatiaľ čo iné uvádzajú 31. október, niektoré zase skoršie dátumy.

Rozdiely sa netýkajú iba dňa a mesiaca. Americká biografická encyklopédia American National Biography, vydávaná Oxford University Press, pripúšťa, že dostupným údajom môže zodpovedať narodenie koncom roka 1451 alebo aj v roku 1452. Starší autori sa niekedy prikláňali k ešte skorším rokom, napríklad k roku 1446. Historik Henry Vignaud sa otázke venoval v samostatnej štúdii A Critical Study of the Various Dates Assigned to the Birth of Christopher Columbus, vydanej v roku 1903. Už samotný názov jeho práce ukazuje, že spor o Kolumbov vek a dátum narodenia nie je výmyslom dnešného internetu, ale témou, ktorou sa historici zaoberajú celé generácie.

Práve preto som narodenie Krištofa Kolumba nezaradil do dnešného prehľadu Dnes v dejinách Španielska. Niektoré zdroje síce uvádzajú 30. október, ale nepovažujem za správne prezentovať ho ako potvrdený dátum. Radšej som sa rozhodol venovať tejto téme samostatný príspevok.

Kolumbus nám tak zanechal nielen príbeh o plavbe cez Atlantik, ale aj otázku, na ktorú zatiaľ nemáme spoľahlivú odpoveď. Možno sa raz objaví nový dokument, ktorý pomôže túto záhadu objasniť. Dovtedy je poctivejšie priznať neistotu než premeniť pravdepodobný dátum na historickú istotu.

📷 Portrét muža, olej na plátne od Sebastiana del Piomba, datovaný rokom 1519, s legendou pochybnej pravosti, ktorá ho identifikuje ako Ligúrskeho Kolumba, „prvého, kto vstúpil na protiľahlú zem loďou“. (New York, Metropolitné múzeum) Do dnešných dní nie sú známe žiadne autentické portréty Kolumba.

📷 Hrobka Krištofa Kolumba v katedrále v Seville.

30/10/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 30. október

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1340 – Bitka pri rieke Salado

Na juhu Pyrenejského polostrova sa v 14. storočí rozhodovalo o tom, či sa severoafrická dynastia Marinidov dokáže výraznejšie presadiť na európskom brehu Gibraltárskeho prielivu. Ich vojská sa spojili so silami Granadského emirátu a ohrozovali postavenie Kastílskeho kráľovstva. Kráľ Alfonz XI. Kastílsky preto hľadal spojencov a pomoc napokon získal aj od portugalského kráľa Alfonza IV.

30. októbra 1340 sa pri rieke Salado neďaleko Tarify stretli armády oboch kresťanských kráľovstiev so spojenými vojskami Marinidov a Granady. Kastílsko-portugalské vojsko dosiahlo rozhodujúce víťazstvo, ktoré výrazne oslabilo snahy Marinidov rozšíriť svoju moc na Pyrenejskom polostrove a pomohlo upevniť postavenie Kastílie v oblasti Gibraltárskeho prielivu.

📅 1975 – Juan Carlos dočasne preberá vedenie štátu

Na jeseň roku 1975 sa Španielsko ocitlo v období veľkej neistoty. Francisco Franco, ktorý krajine vládol od víťazstva nacionalistov v občianskej vojne, bol vážne chorý. Otázka jeho nástupcu sa stala jednou z najdôležitejších tém krajiny, pretože od nej záviselo, čo sa stane s politickým systémom vybudovaným počas takmer štyroch desaťročí diktatúry.

30. októbra 1975 prevzal princ Juan Carlos de Borbón dočasne právomoci hlavy štátu. Nebolo to prvýkrát, čo zastupoval chorého Franca – podobnú úlohu plnil už v roku 1974. Tentoraz však bola situácia omnoho vážnejšia. Franco sa už nikdy nevrátil k plnému výkonu svojich právomocí a 20. novembra 1975 zomrel.

📅 🎨 2007 – Múzeum Prado otvára novú kapitolu svojej histórie

Madrid je mestom kráľovských palácov, veľkých námestí a múzeí, ktoré uchovávajú umelecké dedičstvo Španielska. Medzi nimi má osobitné miesto Museo del Prado, otvorené verejnosti už v roku 1819. Jeho zbierky zahŕňajú diela umelcov, ktorí formovali dejiny európskeho maliarstva, od Diega Velázqueza a Francisca Goyu až po ďalších veľkých majstrov španielskeho a európskeho umenia.

30. októbra 2007 slávnostne otvorili múzeum po rozsiahlej rekonštrukcii a dobudovaní prístavby múzea, ktorú navrhol španielsky architekt Rafael Moneo. Projekt rozšíril priestory Prada a umožnil lepšie prezentovať umelecké zbierky aj vytvoriť zázemie pre ďalšie činnosti múzea. Súčasťou riešenia bolo aj začlenenie historického kostola a kláštora hiernomistov do nového múzejného komplexu.

Nešlo iba o zväčšenie výstavných priestorov. Prado tak získalo podmienky na to, aby mohlo lepšie chrániť, skúmať a sprístupňovať svoje zbierky novým generáciám návštevníkov.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📚 Ak vás zaujímajú dejiny Španielska, sledujte Kúzlo Španielska na Facebooku. Každý deň vám priblížime zaujímavé udalosti, významné osobnosti a príbehy, ktoré formovali túto fascinujúcu krajinu.

📷 Bitka pri rieke Salado. Anonym, 17. storočie. Kráľovský kláštor Santa María de Guadalupe.

📷 Informácie z dobovej tlače.

"Niekoľko minút po deviatej hodine, keď telegrafy Generálneho riaditeľstva pre koordináciu informácií práve dokončili prenos najnovších informácií o zdravotnom stave hlavy štátu, bolo zverejnené oznámenie, že predseda vlády Arias, vykonávajúc právomoci, ktoré mu boli zverené zákonom, posiela predsedovi parlamentu vyhlásenie týkajúce sa uplatňovania článku 11 Ley Orgánica del Estado a následne dočasného odovzdania
hlavy štátu španielskemu princovi Juanovi Carlosovi de Borbón."

"Článok 11 organického zákona štátu stanovuje, že v prípade choroby hlavy štátu sa jeho funkcií ujme dedič koruny, ak nejaký existuje a má viac ako tridsať rokov, pričom predseda vlády podáva správu Cortes (parlamentu). Zákon č. 26/1971 z 15. júla vo svojom článku 1 vyhlásil, že funkcie zverené dedičovi koruny vyššie uvedeným článkom 11 organického zákona štátu zodpovedajú španielskemu princovi, Donovi Juanovi Carlosovi de Borbón y Borbón, nástupcovi titulu kráľa.

Vzhľadom na okolnosti choroby hlavy štátu, ako je uvedené v prvom z vyššie uvedených ustanovení, týmto informujem Vašu Excelenciu na účely stanovené v uvedených predpisoch. Carlos Arias."

📷 Carlos Arias Navarro, predseda vlády.

📷 Museo del Prado.

📷 Nová prístavba sa nachádza vedľa kostola Iglesia de San Jerónimo el Real.

29/10/2026

Po tragickej železničnej nehode Španielsko posilňuje letecké spojenia. Iberia zastropovala ceny leteniek.

Po stredajšej tragickej zrážke vysokorýchlostných vlakov, ktorá ochromila dôležité železničné spojenie medzi Madridom a Andalúziou, reagujú letecké spoločnosti na zvýšený záujem cestujúcich. Iberia aj Air Europa pridávajú lety a na vybraných linkách nasadzujú lietadlá s väčšou kapacitou.

Iberia zvýšila kapacitu o 520 miest, čo predstavuje približne 20 %. Väčšina dodatočných sedadiel pripadla na spojenie s Málagou, zvyšok na lety do Sevilly. Dopravca nasadil aj väčšie lietadlá Airbus A321 a pridal mimoriadne lety. Očakáva sa ešte ďalšie posilnenie spojení s oboma mestami.

Mimoriadne dôležitým krokom je rozhodnutie Iberie dočasne zastropovať ceny leteniek medzi Madridom a Andalúziou až do 8. novembra. Jednosmerná letenka v ekonomickej triede má stáť najviac 99 eur, v business triede maximálne 149 eur. Cestujúci, ktorých plány ovplyvnila nehoda, môžu navyše využiť flexibilnejšie možnosti zmeny rezervácie.

K situácii sa pridala aj spoločnosť Air Europa. Tá zaviedla dodatočné denné spiatočné lety medzi Madridom a Málagou, ako aj medzi Madridom a Sevillou. Podľa vývoja záujmu cestujúcich nevylučuje ďalšie rozšírenie kapacity.

Uzavretie železničnej trate výrazne zasiahlo cestovanie medzi hlavným mestom a juhom Španielska. Letecké spoločnosti sa snažia aspoň čiastočne nahradiť výpadok vlakovej dopravy a umožniť ľuďom pokračovať v cestách.

29/10/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 29. október

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1508 – Diego Kolumbus získava poverenie na správu nad španielskymi zámorskými územiami

Keď Krištof Kolumbus v roku 1506 zomrel, jeho meno už bolo neoddeliteľne spojené s plavbami cez Atlantický oceán a so začiatkom španielskej koloniálnej expanzie. Jeho syn Diego však nebol ochotný vzdať sa postavenia a práv, ktoré podľa neho patrili rodine. Po rokoch sporov s korunou sa 29. októbra 1508 dočkal vymenovania za generálneho guvernéra španielskych zámorských území.

Sídlo jeho správy sa nachádzalo v Santo Domingu na ostrove Hispaniola, dnešnom území Dominikánskej republiky a Haiti. Diego sa usiloval nadviazať na postavenie svojho otca a presadiť väčší vplyv rodiny Kolumbovcov v Novom svete. Jeho pôsobenie však sprevádzali konflikty s kráľovskými úradníkmi a spory o právomoci. Španielska koruna totiž postupne budovala vlastný koloniálny správny systém a nechcela prenechať kontrolu nad novými územiami jednej rodine.

Poznámka: Pri tejto udalosti sa v historických prameňoch objavujú rôzne dátumy. Niektoré dokumenty uvádzajú 9. august alebo 21. október 1508, ďalšie historické spracovania však spájajú udelenie právomocí s 29. októbrom 1508. Tento dátum som zvolil pre dnešný prehľad, pretože ho uvádza aj PARES (Portal de Archivos Españoles - Španielsky portál štátnych archívov). Aj historická štúdia publikovaná v časopise Revista de Indias výslovne odkazuje na kráľovskú listinu z 29. októbra 1508. Samotný Diego Kolumbus odcestoval na Hispaniolu až v roku 1509, keď sa ujal výkonu svojho úradu.

📅 1876 – Začína sa činnosť Inštitúcie slobodného vzdelávania

V Španielsku druhej polovice 19. storočia sa viedol spor o to, kto má rozhodovať o obsahu vzdelávania a do akej miery môže byť vyučovanie nezávislé od politických a náboženských autorít. Skupina univerzitných profesorov, ktorí sa dostali do konfliktu s oficiálnou školskou politikou, sa rozhodla vytvoriť vlastnú vzdelávaciu inštitúciu. Tak vznikla Institución Libre de Enseñanza, teda Inštitúcia slobodného vzdelávania, spojená predovšetkým s menom filozofa a pedagóga Francisca Ginera de los Ríosa.

Za deň jej slávnostného akademického začiatku sa považuje 29. október 1876, keď úvodnú prednášku predniesol Laureano Figuerola. Inštitúcia presadzovala slobodu vyučovania, nezávislé vedecké skúmanie a vzdelávanie, ktoré nemalo byť podriadené oficiálnym náboženským, politickým ani filozofickým dogmám. Dôraz kládla na samostatné myslenie, osobnostný rozvoj a poznávanie sveta aj prostredníctvom praktických skúseností.

Jej význam postupne prerástol hranice školstva. Ovplyvnila modernizáciu španielskej pedagogiky, podporovala vedecký a kultúrny život a inšpirovala vznik ďalších významných vzdelávacích a výskumných projektov. Jej pôsobenie prerušila až občianska vojna a následný frankistický režim.

📅 2024 – Povodne, ktoré navždy poznačili Valencijské spoločenstvo

29. október 2024 sa začal ako deň, ktorý mal byť pre tisíce ľudí obyčajným jesenným utorkom. Počas niekoľkých hodín sa však situácia zmenila na katastrofu. Prudké dažde spojené s meteorologickým javom DANA vyvolali ničivé prívalové povodne, ktoré zasiahli najmä Valencijské spoločenstvo. Voda zaplavovala ulice, domy, podchody aj celé obce, strhávala autá a pripravila ľudí o možnosť dostať sa do bezpečia.

Rozsah tragédie sa ukazoval postupne. Niektoré obce zostali pokryté bahnom a zničenými predmetmi, ktoré voda priniesla z okolitých ulíc a polí. Katastrofa zasiahla nielen ľudské životy, ale aj bývanie, miestne podniky a každodenné fungovanie celých komunít. K 29. októbru 2026 súdne vyšetrovanie eviduje 233 obetí katastrofy vo Valencijskej provincii.

Valencijské povodne sa zapísali do novodobých dejín Španielska nielen svojou ničivou silou, ale aj otázkami, ktoré otvorili diskusiu o včasnom varovaní, zodpovednosti a ochrane obyvateľov.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📚 Ak vás zaujímajú dejiny Španielska, sledujte Kúzlo Španielska. Každý deň vám priblížime zaujímavé udalosti, významné osobnosti a príbehy, ktoré formovali túto fascinujúcu krajinu.

📷 Diego Kolumbus. Neznámy autor.

📷 Alcázar de Colón je prvý opevnený európsky palác postavený v Amerike. Nachádza sa v koloniálnej časti mesta Santo Domingo. Palác bol postavený v rokoch 1511 až 1514. Ide o jediné známe sídlo Kolumbovcov v Novom svete. Hoci Diego Kolumbus zomrel v roku 1526 v Španielsku, jeho vdova María Álvarez de Toledo zostala v paláci až do svojej smrti v roku 1549. V tomto sídle žili tri generácie rodiny Kolumbovcov až do roku 1577.

📷 Oznámenie správnej rady ILE za akademický rok 1889 – 1890. Bibliotecas Públicas de la Comunidad de Madrid.

📷 Inštitúcii slobodného vzdelávania venoval jedno celé vydanie aj časopis Alma Española v roku 1903.

📷 Mestečko Letur v provincii Albacete po povodniach v roku 2024.

28/10/2026

Španielska vláda vyhlásila oficiálny štátny smútok za obete železničnej nehody, ku ktorej došlo v obci Urda v provincii Toledo.

Štátny smútok sa začína 29. októbra o 00:00, a potrvá do polnoci z 31. októbra na 1. novembra 2026.

Počas tohto obdobia budú na všetkých verejných budovách a na lodiach španielskeho námorníctva štátne vlajky spustené na pol žrde ako prejav úcty k obetiam a sústrasti ich rodinám a blízkym.

V takýchto chvíľach ide predovšetkým o tichú spomienku na ľudí, ktorí prišli o život, a o solidaritu s tými, ktorých táto tragédia zasiahla.

Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým.

28/10/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 28. október

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1483 – Dobytie Zahary de la Sierra

V horách dnešnej andalúzskej provincie Cádiz sa nachádza Zahara de la Sierra, mestečko s pevnosťou, ktorá mala v stredoveku mimoriadny strategický význam. Ležala na hranici medzi kresťanskými územiami Kastílie a moslimským Granadským kráľovstvom. O kontrolu nad týmto miestom sa obe strany opakovane usilovali, pretože pevnosť umožňovala sledovať pohyb vojsk a chrániť dôležité pohraničné oblasti.

Podľa tradičného datovania 28. októbra 1483 dobyli Zaharu vojská Rodriga Ponceho de Leóna, významného kastílskeho šľachtica a vojenského veliteľa. Mesto sa tak dostalo pod kresťanskú kontrolu a jeho osud sa stal súčasťou záverečnej fázy bojov proti Granadskému kráľovstvu.

📅 1492 – Krištof Kolumbus prichádza na Kubu

Po preplávaní Atlantiku pokračovala výprava Krištofa Kolumba v objavovaní karibských ostrovov. Dňa 28. októbra 1492 dorazila ku Kube, kde Kolumbus vystúpil na pobrežie v oblasti dnešného Bariay. Ostrov pomenoval Juana, čím chcel vzdať poctu princovi Juanovi, jedinému synovi katolíckych panovníkov Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej. Pôvodné obyvateľstvo však ostrov poznalo pod vlastným názvom, z ktorého sa napokon vyvinulo dnešné pomenovanie Kuba.

S touto udalosťou sa spájajú dva zaujímavé historické omyly. Prvý sa týka samotného dátumu: v mnohých prehľadoch sa ako deň Kolumbovho príchodu na Kubu uvádza 27. október. Tento dátum sa spája s tým, že výprava vtedy zazrela pevninu, no tradičná chronológia kladie príchod k ostrovu na nasledujúci deň, teda 28. októbra.

Druhý omyl súvisí s menom Juana. Ľudia si ho často spájajú s Janou Kastílskou, dcérou katolíckych panovníkov, no podľa tradičného výkladu bol ostrov pomenovaný po jej bratovi, princovi Juanovi.

📅 1538 – Založenie univerzity v Santo Domingu

V čase, keď španielska monarchia rozširovala svoju prítomnosť v Amerike, vznikala v nových koloniálnych centrách aj potreba vzdelávania. Dňa 28. októbra 1538 vydal pápež Pavol III. bulu In Apostolatus Culmine, ktorou povýšil dominikánske vzdelávacie pracovisko v meste Santo Domingo na univerzitu. Inštitúcia zasvätená svätému Tomášovi Akvinskému sa stala významným centrom vzdelanosti v španielskej Amerike. Dnešná Autonómna univerzita v Santo Domingu sa k tejto udalosti hlási ako k svojmu založeniu.

Zaujímavosťou je, že o titul najstaršej univerzity na americkom kontinente sa vedie historický spor. Univerzita v Santo Domingu sa odvoláva na pápežskú bulu z roku 1538, zatiaľ čo Národná univerzita San Marcos v peruánskej Lime, založená kráľovským rozhodnutím v roku 1551, zdôrazňuje svoju nepretržitú činnosť od 16. storočia. Rozdiel teda spočíva aj v tom, čo považujeme za rozhodujúci okamih založenia univerzity: pápežské povolenie, kráľovské rozhodnutie alebo nepretržité fungovanie inštitúcie.

📅 1667 – Narodenie Márie Anny Falckej

28. októbra 1667 sa v Düsseldorfe narodila Mária Anna Falcká (Mariana de Neoburgo), ktorá sa neskôr stala druhou manželkou španielskeho kráľa Karola II. Ich sobáš sa uskutočnil v roku 1689, keď sa španielska monarchia nachádzala v zložitom období. Karol II. bol posledným mužským predstaviteľom španielskej vetvy Habsburgovcov a jeho zdravotný stav i bezdetnosť vyvolávali obavy o budúcnosť dynastie.

Mária Anna sa tak ocitla v centre jedného z najdôležitejších politických problémov vtedajšej Európy. Keďže manželia nemali potomkov, otázka nástupníctva na španielsky trón sa stala predmetom súperenia európskych mocností. Kráľovná podporovala habsburské záujmy a nároky rakúskeho arcivojvodu Karola, zatiaľ čo iné politické skupiny presadzovali kandidáta z francúzskeho rodu Bourbonovcov.

Karol II. napokon vo svojom závete určil za nástupcu Filipa z Anjou, vnuka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Po kráľovej smrti v roku 1700 sa Filip stal španielskym panovníkom Filipom V. Jeho nástup však vyvolal vojnu o španielske dedičstvo, ktorá zasiahla veľkú časť Európy.

📅 1848 – Prvá železnica na Pyrenejskom polostrove

V 19. storočí začala železnica meniť spôsob, akým ľudia cestovali a obchodovali. Kým v minulosti sa mnohé cesty medzi mestami počítali na dni, nové parné lokomotívy sľubovali rýchlejšiu dopravu osôb aj tovaru. Španielsko vstupovalo do tejto technickej premeny postupne, pričom dôležitú úlohu zohrala priemyselne sa rozvíjajúca Katalánska oblasť.

28. októbra 1848 slávnostne otvorili železničnú trať medzi Barcelonou a Mataró, dlhú približne 28 kilometrov. Išlo o prvú železnicu na Pyrenejskom polostrove, ktorá sa stala symbolom novej éry dopravy v Španielsku. Trať čoskoro začala slúžiť cestujúcim aj hospodárstvu regiónu a ukázala, aký význam môže mať moderná doprava pre rozvoj miest a priemyslu.

Zaujímavosťou je, že prvá železnica na území vtedajšej španielskej monarchie vznikla ešte skôr na Kube, medzi Havanou a Bejucalom, už v roku 1837. Trať Barcelona – Mataró preto nebola prvou železnicou v celej španielskej monarchii, ale prvou na pyrenejskom území Španielska.

📅 1956 – Začiatok vysielania Televisión Española

28. októbra 1956 sa v Španielsku uskutočnilo slávnostné spustenie televízneho vysielania. Prvé štúdio sa nachádzalo v malej budove na madridskej ulici Paseo de la Habana. Vysielanie sa začalo o šiestej večer a sledovať ho mohlo len veľmi málo domácností, pretože televízne prijímače boli v tom čase vzácnosťou a signál pokrýval predovšetkým Madrid a jeho okolie.

Španielsko vtedy ovládal diktátor Francisco Franco a televízia od začiatku fungovala v prostredí štátnej kontroly médií. Prvé vysielanie obsahovalo náboženský obrad, oficiálne prejavy, dokumentárne zábery a hudobné vystúpenia. Pravidelné vysielanie sa naplno rozbehlo nasledujúci deň, 29. októbra.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📚 Ak vás zaujímajú dejiny Španielska, sledujte Kúzlo Španielska na Facebooku. Každý deň vám priblížime zaujímavé udalosti, významné osobnosti a príbehy, ktoré formovali túto fascinujúcu krajinu.

📷 Vojvoda z Cádizu, Rodrigo Ponce de León y Núñez. Andrés Cortés y Aguilar, 1856. Ayuntamiento de Sevilla.

📷 Pamätná tabuľa založenia Univerzity svätého Tomáša Akvinského umiestnená pri vchode do kostola dominikánov.

📷 Mária Anna Falcká. Robert Gabriel Gence, 1715. Musée basque, Bayona.

📷 Lokomotíva číslo 12 používaná na trati Barcelona-Mataró.

📷 Prvé vysielanie TVE zo štúdií na Paseo de la Habana.

Dirección

San Bartolomé De Tirajana, Spain

Teléfono

+34635232849

Página web

https://www.kuzlospanielska.sk/

Notificaciones

Sea el primero en enterarse: le enviaremos un correo electrónico cuando Kúzlo Španielska publique novedades y promociones. Su dirección de correo electrónico no se utilizará para ningún otro fin y puede darse de baja en cualquier momento.