¿Qué es el sitio web?

https://www.kuzlospanielska.sk/

Kúzlo Španielska, San Bartolomé de Tirajana (2026)

22/09/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 22. september

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1458 – Henrich IV. nariaďuje zbúranie Estepony

22. septembra 1458 vydal Henrich IV. Kastílsky kráľovské nariadenie, ktorým prikázal zbúrať mestečko Estepona v dnešnej provincii Málaga. K jeho uskutočneniu však vtedy napokon nedošlo. O niekoľko desaťročí neskôr, v roku 1502, už za vlády Katolíckych kráľov, bola Estepona znovu osídlená a opevnená, čím získala novú úlohu pri ochrane pobrežia pred útokmi zo severnej Afriky.

📅 1601 – Narodila sa Anna Habsburská, infantka Španielska a Portugalska

22. septembra 1601 sa vo Valladolide narodila Anna Habsburská (Ana de Austria), infantka Španielska a Portugalska, dcéra Filipa III., kráľa Španielska a Portugalska, a jeho manželky Margaréty Habsburskej. Už ako veľmi mladá bola zasnúbená s francúzskym kráľom Ľudovítom XIII. a v roku 1615 sa zaňho vydala. Manželstvo malo predovšetkým politický význam, pretože malo pomôcť zmierniť dlhodobé súperenie medzi Bourbonovcami vo Francúzsku a Habsburgovcami v Španielsku.

Osud jej však pripravil oveľa významnejšiu úlohu. Po smrti Ľudovíta XIII. v roku 1643 sa stala regentkou za svojho ešte maloletého syna Ľudovíta XIV., budúceho „Kráľa Slnka“. Spolu s kardinálom Mazarinom riadila Francúzsko počas významnej časti jeho detstva a jej politika výrazne ovplyvnila obdobie, ktoré predchádzalo osobnej vláde Ľudovíta XIV.

Anna Habsburská tak síbe bola pôvodne "iba" španielskou infantkou, ale nakoniec sa stala matkou jedného z najznámejších panovníkov európskych dejín. Zaujímavé pritom je, že jej španielsky pôvod zohral úlohu aj o niekoľko desaťročí neskôr. Jej vnukom bol Filip V., prvý Bourbon na španielskom tróne.

📅 1812 – Wellington dostáva velenie nad španielskymi vojskami

Dňa 22. septembra 1812 Cortes de Cádiz zverili Arthur Wellesleymu, vojvodovi z Wellingtonu, najvyššie velenie nad španielskymi armádami. Stalo sa tak počas vojny za nezávislosť Španielska, keď proti Napoleonovým vojskám bojovali španielske, portugalské a britské jednotky.

Wellington mal za sebou významné víťazstvo pri Arapilách pri Salamanke v júli 1812, ktoré prinútilo francúzsku armádu opustiť Madrid. Španielske Cortes preto jeho vojenské schopnosti využili aj na lepšie koordinovanie spojeneckých síl. Napriek tomu, že neskôr v roku 1812 musel od Burgosu ustúpiť, jeho armáda zostala jednou z hlavných síl, ktoré postupne vytlačili Francúzov zo Španielska.

O dva roky neskôr, v roku 1814, sa Wellingtonova armáda dostala až za Pyreneje a vojna sa skončila odchodom francúzskych vojsk zo Španielska.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📷 Hwenrich IV. Kastílsky. Georg von Ehingen, 1455. Württembergischen Landesbibliothek.

📷 Estepona ako ju poznáme dnes.

📷 Anna Habsburská. Peter Paul Rubens, 1622-1625. Norton Simon Museum.

📷 Arthur Wellesley, vojvoda z Wellingtonu. Thomas Lawrence, 1815. Apsley House.

21/09/2026

Výhľad z Faro de Moncloa vrátane pohľadu na Cuartel General del Ejército del Aire y del Espacio.

21/09/2026

Vedeli ste, že Madrid má svoj letecký kláštor?

Keď sa človek pozrie na monumentálnu budovu na Plaza de la Moncloa, pokojne si môže myslieť, že stojí pred nejakým kráľovským palácom. Štyri mohutné veže, bridlicové strechy, kamenné fasády a monumentálne rozmery však ukrývajú Cuartel General del Ejército del Aire y del Espacio, teda hlavné veliteľstvo španielskeho letectva a vesmírnych síl.

Budova vznikla na mieste, kde kedysi stála madridská väznica Modelo. Projekt dostal na starosť architekt Luis Gutiérrez Soto. Prípravné práce sa začali už v roku 1942, samotné stavebné práce sa začali v roku 1943. Budova bola dokončená v roku 1958. Svoje administratívne a vojenské funkcie však postupne plnila už od roku 1954.

Gutiérrez Soto sa pri návrhu výrazne inšpiroval španielskou historickou architektúrou a predovšetkým kláštorom El Escorial. Práve podobnosť s kráľovským kláštorom bola dôvodom, prečo mu Madridčania začali hovoriť "Monasterio del Aire“, teda "Letecký kláštor". Samotný architekt však svoje dielo označoval aj ako "Alcázar del Aire“.

Stavba je naozaj obrovská. Má dve podzemné podlažia, šesť nadzemných podlaží, pričom vo vežiach je až osem podlaží. Nájdete na nej neuveriteľných 1 225 okien, 253 balkónov a 105 vikierov.

Dnes je tu Cuartel General del Ejército del Aire y del Espacio, teda centrum, z ktorého je riadená činnosť španielskeho vojenského letectva a vesmírneho výskumu. Keď budete nabudúce len tak stáť na Plaza de la Moncloa, alebo tu prestupovať z niektorého z autobusov na metro, skúste sa na túto budovu pozrieť trochu inak. Nie je to síce El Escorial, ale svoju pozornosť si určite zaslúži.

21/09/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 21. september

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 672 – Wamba sa stáva kráľom Vizigótov

21. septembra 672 bol v obci Gérticos pri dnešnom Valladolide zvolený za kráľa Vizigótov Wamba. Podľa tradície sa tak stalo po smrti jeho predchodcu Recesvinta a Wamba mal spočiatku svoju voľbu odmietať, kým nebol prinútený prijať korunu. Vládol približne osem rokov a patrí medzi posledných významných vizigótskych panovníkov pred zánikom ich kráľovstva. Zaujímavé je, že Gérticos bolo neskôr na jeho počesť premenované na Wambu a tento názov nesie obec dodnes.

📅 1177 – Alfonso VIII. dobyl Cuencu

Po dlhom obliehaní padla 21. septembra 1177 do rúk kastílskych vojsk Cuenca, ktorú dovtedy ovládali Almohadovci. Alfonz VIII. Kastílsky viedol obliehanie, ktoré trvalo niekoľko mesiacov a na ktorom sa podieľali aj spojenecké vojská aragónskeho kráľa Alfonza II. Dobytie mesta bolo významným úspechom Kastílie, pretože Cuenca mala strategickú polohu medzi centrálnou Kastíliou a územiami ovládanými moslimami. Kráľ následne podporil osídľovanie mesta a Cuenca sa stala dôležitým centrom Kastílskeho kráľovstva.

📅 1246 – Ferdinand III. získava Alcalá de Guadaíra

21. septembra 1246 dobyli vojská Ferdinanda III. Kastílskeho Alcalá de Guadaíra neďaleko Sevilly. Mesto malo významnú strategickú polohu, pretože ležalo na rieke Guadaíra a chránilo prístup k Seville. Jeho obsadenie bolo súčasťou rozsiahleho ťaženia, ktoré smerovalo k dobytiu samotnej Sevilly.

📅 1558 – Zomrel Karol I., kráľ Španielska a cisár Svätej rímskej ríše

21. septembra 1558 zomrel v kláštore Yuste jeden z najvýznamnejších panovníkov európskych dejín. Karol I., ako kráľ Španielska a cisár Svätej rímskej ríše ako Karol V.

Na španielsky trón nastúpil v roku 1516 a počas jeho vlády sa španielska monarchia stala jednou z najväčších mocností sveta. Zdedil rozsiahle územia po svojich starých rodičoch, Katolíckych kráľoch, ako aj habsburské dedičstvo v Európe. Jeho vládabola v znamení vojny s Francúzskom, konfliktu s Osmanskou ríšou, zápasu s protestantskou reformáciou aj pokračujúcej expanzie Španielska v Amerike.

Karol I. bol panovníkom obrovskej ríše, nad ktorou sa často obrazne hovorí, že v nej „slnko nezapadalo“. Napriek svojej moci sa napokon rozhodol abdikovať. V roku 1556 odovzdal španielsku korunu svojmu synovi Filipovi II. a habsburské dedičné územia a cisársky titul svojmu bratovi Ferdinandovi. Stiahol sa do kláštora Yuste v Extremadure, kde strávil posledné mesiace života.

Zomrel iba dva roky po abdikácii. Človek, ktorý počas svojho života vládol rozsiahlym územiam a ktorého rozhodnutia ovplyvňovali dianie v Európe aj v Novom svete, napokon zomrel v relatívnom ústraní kláštora v Extremadure.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📷 Sochu kráľa Wamba (vpravo) nájdete medzi sochami španielskych panovníkov na Plaza de Oriente v Madride.

📷 Dobytie mesta Cuenca je aj motívom na keramickej lavičke tejto provincie na Plaza de España v Seville.

📷 Hrad Alcalá de Guadaíra na obraze Jenara Péreza Villaamila. Museo Nacional de Bellas Artes, Argentína.

📷 Alegória cisára Karola V. ako „vládcu sveta“. Peter Paul Rubens, 1604. DomQuartier Salzburg - Residenzgalerie.

19/09/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 19. september

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 2021 – Začala sa erupcia sopky Tajogaite na La Palme

Dnešné udalosti začínam trochu neobvykle, a to najmladšou z udalostí, ktoré sa stali v tento deň v Španielsku.

19. septembra 2021 sa na ostrove La Palma začala sopečná erupcia, ktorá trvala takmer tri mesiace. Sopka sa otvorila v oblasti Cumbre Vieja a láva postupne zaliala rozsiahle územia, pričom zničila viac než 1 600 budov a pripravila tisíce ľudí o ich domovy. Mimoriadne postihnutá bola obec Todoque, ktorej veľká časť doslova zmizla pod lávou. Erupcia sa skončila 13. decembra 2021 a zanechala po sebe nové lávové územie s rozlohou približne 1 200 hektárov.

Pre Kanárske ostrovy táto udalosť zostáva veľmi živou spomienkou. Ešte dnes, päť rokov po začiatku erupcie, je krajina na západe La Palmy úplne iná než pred septembrom 2021.

📅 1468 – Dohoda v Toros de Guisando

19. septembra 1468 sa na mieste známom ako Toros de Guisando stretli Henrich IV. Kastílsky a jeho nevlastná sestra Izabela Kastílska. Podpísali dohodu, ktorou Henrich uznal Izabelu za svoju zákonnú nástupkyňu a ona sa vzdala vlastného nároku na okamžité prevzatie trónu.

Dohoda ukončila časť dlhého konfliktu o následníctvo kastílskej koruny. Izabela však nemohla uzavrieť manželstvo bez súhlasu svojho brata. Avšak už o dva roky neskôr sa tajne vydala za Ferdinanda Aragónskeho, čím porušila podmienky dohody a otvorila ďalšiu kapitolu zápasu o kastílsky trón.

📅 1771 – Vznikol Rád Karola III.

19. septembra 1771 založil Karol III. Španielsky Rád Karola III. (Real y Distinguida Orden Española de Carlos III). Jeho pôvodným poslaním bolo oceňovať významné zásluhy v prospech španielskej koruny. Rád sa postupne stal jedným z najvýznamnejších štátnych vyznamenaní a v rôznych podobách existuje dodnes.

📅 1785 – Zomrela María Antonia Fernanda de Borbón

19. septembra 1785 zomrela vo veku 55 rokov Mária Antónia Španielska (María Antonia Fernanda de Borbón), infantka Španielska a kráľovná Sardínie. Bola dcérou Filipa V. Španielskeho a jeho druhej manželky Izabely Parmskej.

V roku 1750 sa vydala za Víctora Amadea III., kráľa Sardínie, čím vzniklo významné dynastické spojenie medzi španielskymi Bourbonovcami a savojským rodom. Manželom sa narodilo dvanásť detí a niekoľko ich synov neskôr zohralo významnú úlohu v európskej politike.

📅 1812 – Začalo sa obliehanie hradu Burgos

Počas španielskej vojny za nezávislosť začali 19. septembra 1812 spojenecké vojská vedené Arthurom Wellesleym, markízom z Wellingtonu, obliehať hrad Burgos, ktorý držali francúzske jednotky. Pevnosť mala strategický význam, pretože kontrolovala dôležité spojenie medzi severom Pyrenejského polostrova a vnútrozemím. Spojenci podnikli proti opevneniu niekoľko útokov, no francúzska posádka odolala. Po viac než mesiaci sa Wellington 21. októbra rozhodol obliehanie ukončiť a ustúpiť.

📅 1868 – V Cádize sa začala La Gloriosa

19. septembra 1868 vypuklo v Cádize povstanie proti vláde Izabely II., Španielskej. Povstanie viedli vojenskí predstavitelia ako admirál Juan Bautista Topete a generáli Juan Prim a Francisco Serrano a čoskoro sa k nemu pridali ďalšie časti krajiny. Revolúcia dostala názov La Gloriosa a jej výsledkom bolo zvrhnutie Izabely II., ktorá následne odišla do exilu vo Francúzsku. Nasledujúce roky priniesli Španielsku novú ústavu, hľadanie nového panovníka a napokon aj vznik Prvej republiky.

📅 1923 – Dekrét Alfonza XIII.

19. septembra 1923 vydal Alfonz XIII., kráľ Španielska, kráľovský dekrét týkajúci sa územnej integrity krajiny. Udalosť sa odohrala iba niekoľko dní po vojenskom prevrate generála Miguela Prima de Riveru, ktorý 13. septembra prevzal moc. Nový režim sa snažil výrazne obmedziť regionálne politické hnutia a posilniť centralizáciu štátu. Dekrét tak zapadal do širšej politiky vojenskej diktatúry, ktorá v Španielsku trvala až do roku 1930.

📅 1935 – Aféra Straperlo vyvolala vládnu krízu

V septembri 1935 vypukla politická aféra známa ako Straperlo, ktorá výrazne otriasla politickou scénou Druhej španielskej republiky. Názov vznikol spojením mien Strauss a Perlo, podnikateľov spojených s pokusom zaviesť do španielskych kasín novú formu rulety. Pri vyšetrovaní sa objavili podozrenia z úplatkárstva a korupcie, ktoré zasiahli politické kruhy okolo Alejandra Lerrouxa. Škandál prispel k rozpadu jeho politickej strany a k pádu vlády, čím sa ešte viac prehĺbila politická nestabilita pred voľbami v roku 1936.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📷 Sopka Tajogaite a jej okolie na ostrove La Palma v apríli 2023.

📷 Henrich IV. Kastílsky. Obraz, ktorý zdobí kráľovské privilégium podpísané v Almazane 29. januára 1463.

📷 Plaketa Veľkého kríža Rádu Karola III.

📷 Infanta Maria Antonia Fernanda. Jacopo Amigoni, 1750.

📷 Admirál Juan Bautista Topete . Rafael Monleón, 1887. Museo Naval de Madrid.

19/09/2026

Con Všesvet Podcast – ¡Me acaban de reconocer como uno de sus fans destacados! 🎉

18/09/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 18. september

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1502 – Krištof Kolumbus prichádza k pobrežiu Hondurasu

18. septembra 1502 dorazil Krištof Kolumbus počas svojej štvrtej a poslednej výpravy do Ameriky k pobrežiu dnešného Hondurasu. Počas plavby sa snažil nájsť námornú cestu, ktorá by ho priviedla k bohatstvám Ázie. Namiesto toho pokračoval v prieskume karibského pobrežia Strednej Ameriky a postupne objavoval územia dnešného Hondurasu, Nikaraguy, Kostariky a Panamy. Práve táto posledná Kolumbova výprava tak výrazne rozšírila európske poznanie karibskej oblasti, hoci jeho pôvodný cieľ – nájsť priechod k Ázii – zostal nesplnený.

📅 1544 – Mier z Crépy ukončil ďalšiu fázu konfliktu medzi Francúzskom a Španielskom

18. septembra 1544 podpísali František I., kráľ Francúzska, a Karol I., kráľ Španielska a cisár Svätej rímskej ríše, mierovú dohodu v Crépy-en-Laonnois. Obaja panovníci spolu súperili už celé desaťročia a ich konflikt sa sústreďoval najmä na kontrolu území v Taliansku a vplyv v Európe. Mier z Crépy ukončil účasť Carlosa I. v talianskej vojne, ktorá prebiehala od roku 1542, a obsahoval aj plány na dynastické spojenie oboch panovníckych rodov. Dohoda však nepriniesla trvalý koniec francúzsko-habsburského súperenia a napätie medzi oboma mocnosťami pokračovalo aj v ďalších desaťročiach.

📅 1714 – Kapitulácia Cardony

18. septembra 1714 sa počas vojny o španielske dedičstvo vzdala pevnosť Cardona v Katalánsku bourbonským vojskám. Stalo sa tak iba niekoľko dní po páde Barcelony, ktorá kapitulovala 11. septembra. Cardona bola jedným z posledných významných miest, ktoré ešte odolávali vojskám Filipa V. Jej pád prakticky ukončil organizovaný ozbrojený odpor v Katalánsku. Obrancovia pevnosti sa však nevzdali bez podmienok a rokovania o kapitulácii mali zabezpečiť ochranu života a majetku obyvateľov. Pád Cardony tak symbolicky uzavrel jedno z posledných dejstiev vojny, ktorá zásadne zmenila španielsku monarchiu.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📷 Štvrtá kolumbova plavba.

📷 Portrét muža od Sebastiana del Piomba, datovaný rokom 1519, s legendou, ktorá ho identifikuje ako Ligúrskeho Kolumba, „prvého, kto vstúpil na protiľahlú zem loďou“. Metropolitné múzeum, New York.

📷 František I. Francúzsky okolo roku 1530 na portréte od Jeana Cloueta.

📷 Portrét mladého Karola I. Španielskeho po roku 1515 od Bernarda van Orleyho. Koninklijk klooster van Brou.

📷 Hrad Cardona, posledná bašta habsburského odboja v Katalánsku.

17/09/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 17. september

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1111 – Alfonso Raimúndez sa stáva kráľom Galície

17. septembra 1111 bol Alfonso Raimúndez, syn kastílsko-leónskej kráľovnej Urracy a burgundského grófa Raymonda, korunovaný za kráľa Galície. Mal vtedy iba niekoľko rokov a jeho korunovácia sa odohrala v Santiagu de Compostela v čase zložitej mocenskej situácie, keď o vplyv v kráľovstve zápasili jeho matka, jej druhý manžel Alfonso I. Aragónsky a Navarrský a ďalší šľachtici. Za jeho korunováciou stál najmä biskup a neskorší arcibiskup Santiaga Diego Gelmírez, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších osobností vtedajšej Galície. Z chlapca, ktorý v roku 1111 získal korunu Galície, sa napokon stal Alfonso VII., cisár Hispánie, jeden z najmocnejších panovníkov Pyrenejského polostrova 12. storočia.

📅 1665 – Zomrel Filip IV. Španielsky

17. septembra 1665 zomrel v Madride Filip IV. Španielsky, ktorý vládol od roku 1621. Jeho takmer 44-ročná vláda patrila k najdlhším v dejinách španielskej monarchie a odohrávala sa v období veľkých vojen, hospodárskych problémov a postupného oslabovania španielskej veľmoci v Európe. Napriek politickým a vojenským ťažkostiam bola jeho éra zároveň mimoriadne významným obdobím španielskeho umenia. Práve vtedy pôsobili Diego Velázquez, Francisco de Zurbarán či Bartolomé Esteban Murillo. Filip IV. zomrel vo veku 60 rokov a na trón po ňom nastúpil jeho štvorročný syn Karol II., posledný španielsky Habsburg.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📷 Alfonz VII. na miniatúre v ilustrovanom rukopise „Kompendium Kroník kráľov“.

📷 Miniatúra Alfonza VII. z 13. kódexe Tumbo A. katedrály Santiago de Compostela.

📷 Portrét Filipa IV. od Velázqueza. Národná galéria Londýn.

📷 Jazdecký portrét španielskeho kráľa Filipa IV. od Velázqueza. Museo del Prado.

16/09/2026

Vedeli ste, že pod ulicami Barcelony sa nachádza miesto, okolo ktorého každý deň prechádzajú stovky vlakov. Cestujúci však väčšinou vôbec netušia, že za stenami tunela sa nachádza celá stanica metra, ktorá nikdy nezačala slúžiť cestujúcim. Volá sa Gaudí a nájdeme ju pod Avinguda de Gaudí.

Príbeh stanice sa začal v 60. rokoch. Bola súčasťou vtedajšieho projektu linky 2, ktorá mala viesť z Horta cez Sagrada Família až na Paral·lel. Gaudí mala byť prestupnou stanicou medzi linkami 2 a 5.

Lenže plány barcelonského metra sa zmenili. Výstavba jednotlivých úsekov linky 2 postupovala rozdielnym tempom a vtedajšie úrady sa napokon rozhodli spojiť už vybudovaný úsek linky 2 s linkou 5. Tým vznikla situácia, ktorú poznáme dnes. Stanica Gaudí sa ocitla iba približne 100 metrov od stanice Sagrada Família. Dve stanice tak blízko seba na jednej trase nedávali zmysel. Gaudí preto zostala zatvorená napriek tomu, že bola úplne vybudovaná.

Stanica leží približne 11,65 metra pod povrchom a má dve úrovne. Spodnú časť tvoria dve nástupištia, každé s dĺžkou 94 metrov. Zachoval sa v nej pôvodný hnedý mramor, sivá podlaha aj plochý betónový strop natretý načierno.

Stanica mala aj hornú úroveň, ktorá sa tiahne prakticky po celej dĺžke nástupíšť. Pôvodne tu mal byť priestor určený na prestup medzi linkami. Dnes sa v týchto priestoroch nachádzajú sklady, šatne a ďalšie technické zázemie. Zachované zostali dokonca dva pôvodné vstupy z ulice a vestibul. Ten sa dnes využíva ako multifunkčný priestor TMB.

Vlakmi okolo stanice cestujeme dodnes. Nástupištia Gaudí sa stali súčasťou priestoru, ktorým prechádza L5 medzi Sagrada Família a Sant Pau / Dos de Maig. Počas rokov sa priestor príležitostne využíval napríklad na reklamné kampane alebo vianočné osvetlenie. Nikdy však nefungoval ako bežná stanica. Až po takmer 60 rokoch ju uvidela verejnosť

Pri príležitosti 100. výročia barcelonského metra otvoril TMB v októbri 2025 stanicu Gaudí vôbec po prvýkrát pre širokú verejnosť.

Gaudí je preto trochu zvláštnou časovou kapsulou Barcelony. Nie je to opustená stanica, ktorá kedysi fungovala a potom zanikla. Je to stanica, ktorá bola postavená, zostala takmer neporušená, ale jej skutočný život sa nikdy nezačal. A pritom každý deň okolo nej prechádzajú tisíce Barcelončanov.

📷 1 - pôvodný vstup do stanice, dnes vstup do multifunkčného priestoru TMB
📷 2 a 3 Deň otvorených dverí v roku 2025 (El Periódico)

16/09/2026

📜 Dnes v dejinách Španielska | 16. september

Nie každý deň v dejinách priniesol veľké bitky alebo revolúcie. Mnohé udalosti, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nenápadné, ovplyvnili budúcnosť celých kráľovstiev.

📅 1343 – Zomrel Felipe de Évreux, kráľ Navarry

16. septembra 1343 zomrel Felipe de Évreux, kráľ Navarry, známy aj ako Filip III. Navarrský. Pochádzal z francúzskeho rodu Évreux a na navarrský trón nastúpil v roku 1328 po boku svojej manželky Jany II. Navarrskej. Hoci jeho vláda bola úzko spojená s francúzskou politikou, Filip sa aktívne venoval aj záležitostiam Pyrenejského polostrova a v roku 1343 sa zúčastnil na výprave kastílskeho kráľa Alfonza XI. proti Granade. Zomrel počas tejto výpravy v Jerez de la Frontera.

📅 1410 – Ferdinand I. Aragónsky dobyl Antequeru

16. septembra 1410 dobyli vojská Ferdinanda I. Aragónskeho mesto Antequera v Andalúzii. Ferdinand v tom čase síce ešte nebol aragónskym kráľom, na trón nastúpil až v roku 1412 po rozhodnutí kompromisu v Caspe, ale ako regent Kastílie a jeden z najmocnejších mužov kráľovstva viedol vojenskú výpravu proti Nasridskému emirátu Granada. Dobytie Antequery bolo významným úspechom kresťanov, pretože mesto malo strategickú polohu na ceste medzi vnútrozemím Kastílie a granadským územím. Správa o víťazstve mala veľký ohlas a Ferdinand si vďaka nej získal prezývku „el de Antequera“, teda Ferdinand z Antequery.

📖 Dejiny Španielska tvoria rôzne rozhodnutia, narodenia a udalosti, niektoré sa v danom okamihu mohli zdať aj bezvýznamné, no neskôr ovplyvnili smerovanie celej krajiny.

📷 Filip III. Navarrský. Neznámy autor. Biblioteca Nacional de París.

📷 Ferdinand I. Aragónsky. Felipe Ariosto 1634. Séria Králi Aragónska pre palác Buen Retiro. Museo del Prado.

Kúzlo Španielska

22/09/2026

21/09/2026

21/09/2026

21/09/2026

19/09/2026

19/09/2026

18/09/2026

17/09/2026

16/09/2026

16/09/2026

Dirección

Teléfono

Página web

Notificaciones

Contacto La Empresa

Atajos

Compartir

Categoría

Solicitud de retirada del anuncio